Vylúčili cudzie zavinenie. Za úhyn rýb môžu prívalové zrážky, konštatuje inšpekcia | VODA-PORTAL.SK
Eversheds Sutherland
BELIMO
MARIUS PEDERSEN

Vylúčili cudzie zavinenie. Za úhyn rýb môžu prívalové zrážky, konštatuje inšpekcia

Pri rozsiahlom prešetrovaní inšpekcia životného prostredia spolupracovala so správcom povodia, hasičmi, rybármi aj prevádzkovateľom kanalizácie. Publikovali výsledky.

rieka

Foto: ČIŽP

Príčinou úhynu rýb na rieke Odre, ku ktorému u našich západných susedov došlo koncom júla, bol nedostatok kyslíka vo vodnom toku. Ten vznikol v dôsledku extrémnych hydrometeorologických podmienok.

Na základe uzavretého prešetrovania to konštatuje Česká inšpekcia životného prostredia (ČIŽP). Celkový objem úhynu inšpektori podľa dostupných informácií vyčíslili približne na jednu tonu.

Na Odre pritom nešlo o prvý masový úhyn rýb. Príčinou iného nedávneho incidentu bol mix viacerých faktorov, vrátane priemyselného znečistenia. Téme sme sa vtedy podrobnejšie venovali aj na Voda-portal.sk.

Dôvodom bol prívalový dážď

Výsledky, ktoré ČIŽP publikovala minulý týždeň 4. Augusta, priniesli laboratórne rozbory, ako aj analýza a prešetrenie udalosti expertmi z rôznych inštitúcií. „Cudzie zavinenie je tak úplne vylúčené. Rovnako boli na základe hydrobiologických rozborov vzoriek vôd vylúčené obavy z výskytu a rozmnoženia zlativky nazývanej tiež „zlatá riasa“ - Prymnesium parvum, ktorá pri vyššom výskyte spôsobuje úhyn rýb,“ uviedla ČIŽP.

Príčinou úhynu bol extrémny lejak. V pondelok 24. júla prešla Ostravskom intenzívna prívalová zrážka, kedy počas zhruba 30 minúť spadlo 25–35 mm zrážok na meter štvorcový, pričom prvé lokálne intenzívne zrážky sa v tejto oblasti objavili už o tri dni skôr. V dôsledku intenzívnych dažďov došlo k výplachom dlhodobých sedimentov z kanalizácií, ako aj k splachovaniu materiálov z polí a spevnených plôch. ČIŽP dostala hlásenie o úhyne rýb na Odre v blízkosti poľských hraníc 26. júla.

„Spolu s Českým rybárskym zväzom (ČRS) a správcom toku ČIŽP predpokladá, že zmenou odtokových pomerov, a nárazovým prísunom organického znečistenia došlo v tokoch k prechodnému výraznému zníženiu obsahu kyslíka, ktorý viedol k selektívnemu úhynu citlivejších riečnych rýb,“ konštatujú inšpektori.

Podľa ČRS zostali nedotknuté populácie pleskáčov a kaprov, na druhej strane viaceré iné druhy hynuli masovo. Telá rýb boli následne po zvýšení prietoku niekoľko dní vyplavované a splavované nižšie po toku k poľskej hranici.

Preverovali aj ostravskú ČOV

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Z odpadovej vody vyrábajú plyn pre domácnosti. Česká ČOV využíva čistiarenský kal

Z odpadovej vody vyrábajú plyn pre domácnosti. Česká ČOV využíva čistiarenský kal

Z kalu začali už skôr získavať hnojivo a bioplyn pre kogeneračné jednotky. Teraz ho dočisťujú na biometán a vtláčajú do plynárenskej siete.

Vypustili kanálovú sústavu, utesnia praskliny. Čo sa deje na Hornovážskej kaskáde

Vypustili kanálovú sústavu, utesnia praskliny. Čo sa deje na Hornovážskej kaskáde

Znížený stav vody zároveň využívajú aj na ďalšie práce.

Vodohospodári a ochranári chcú spolupracovať, podpísali memorandum

Vodohospodári a ochranári chcú spolupracovať, podpísali memorandum

Spolupráca sa má zamerať na ochranu riek, biotopov a druhov, z ktorých mnohé patria medzi ohrozené.