Tieto mestá sveta dokážu efektívne nakladať s odpadovými vodami

Odpadová voda je globálnym problémom. V súčasnosti sa približne 80 % jej celkového množstva dostáva bez upravenia do riek, jazier a oceánov.

Predstavuje zdravotný aj environmentálny hazard a prispieva k emisiám skleníkových plynov vrátane oxidu dusného a metánu.

Obnova čistoty, energie, živín a iných vzácnych materiálov, ktoré sú obsiahnuté v odpadovej vode, predstavuje pre mestá príležitosť prechodu na kruhovú ekonomiku a prispenie k zlepšeniu bezpečnosti vodných zdrojov.

International Water Association a Opec Fund of International Development zverejnili Vodnú správu, v ktorej tvrdia, že je potrebné vykonať rozhodnú, urýchlenú a rozsiahlu akciu na nevyhnutné zlepšenie zaobchádzania s odpadovou vodou.

Trvalo udržateľný rozvoj

 „Táto správa ilustruje globálnu výzvu odpadovej vody, ako aj možnosť jej opätovného využitia v ôsmich veľkomestách sveta. Všetko sú to mestá v krajinách s nižšou či strednou životnou úrovňou, kde výzvy do budúcnosti budú akútnejšie a potreba zmeny je naliehavá,“ zdôraznil generálny riaditeľ spoločnosti OFID Suleiman J Al-Herbish.

Príspevok sa celkovo zameriava na osem miest, ktoré čelia výzvam v oblasti spravovania odpadových vôd a každá vyvíja rozdielne stratégie na ich riešenie. Z nich môžu inšpirácie čerpať aj iné mestá po svete.

„Správa predstavuje mestské plány a určuje priority a prínosy naplnenia cieľa trvalo udržateľného rozvoja, ktorým je zníženie podielu nespracovaných odpadových vôd na polovicu, ako aj podstatné zvýšenie recyklácie do roku 2030,“ dodal.

Nulové vypúšťanie

Prvým mestom je Akaba v Jordánsku. Tá realizuje politiku „nulového vypúšťania“, keďže jej hlavným cieľom je ochrániť kvalitu morského prostredia a zachovať príťažlivosť regiónu pre cestovný ruch. V súčasnosti až 90 % odpadovej vody sa zberá a upravuje.

Takáto stratégia významne znižuje emisie oxidu uhličitého. Určité náklady, ktoré sa nakladajú na úpravu vody, sa mestu vracajú v podobe zvýšenej miery turizmu a verejného zdravia.

Využívanie kalov

Bangkok na to ide iným spôsobom. Využíva kal ako zdroj a cenný ekonomický statok. V meste tento kal zbierajú, upravujú a následne transformujú.

Následne je pripravený na predaj ako hnojivo. Tento nápad sa pre mesto, ale aj celú krajinu veľmi hodí, keďže asi 60 % obyvateľstva pracuje v poľnohospodárstve.

Čína vsádza na technológie

Peking v súčasnosti čelí obrovským environmentálnym rizikám. Populácia v meste rastie, priemysel sa rozvíja, čo vytvára tlak na životné prostredie.

Mesto začalo s novým projektom rozširovania infraštruktúry, ktorý má výrazne znížiť znečistenie pochádzajúce z narastajúcich tokov odpadových vôd. Peking tak buduje nové technológie, ktoré podporujú ich opätovné využitie.

Využíva predovšetkým takzvanú membránovú reaktorovú technológiu, ktorá je účinná predovšetkým z hľadiska vynaložených nákladov na opätovné použitie vody.

Ide o kombináciu membránového procesu, ako je mikrofiltrácia či ultrafiltrácia a biologického procesu čistenia odpadových vôd.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.