Teplota oceánov najviac stúpa v marci, nie v letných mesiacoch.
V hĺbke oceánov sú veľké horúčavy, ktoré stúpajú už niekoľko desiatok rokov. Je za to zodpovedné najmä globálne otepľovanie, ktoré spôsobilo nárast teploty oceánov o približne dve percentá v porovnaní s rokom 2006.
Začiatkom tohto roka vyšla štúdia, na základe ktorej vedci hodnotili teplotu oceánov. Zistili, že v roku 2022 mali svetové oceány o desať zettajoulov vyššiu teplotu v porovnaní s rokom 2021. To by vystačilo na uvarenie 700 miliónov kanvíc plných vody každú sekundu.
Oceán absorbuje oveľa viac energie zo slnečného žiarenia ako pevnina. Podľa hodnotenia klímy vydaného OSN oceány v rokoch 1971 až 2018 absorbovali 396 ZJ tepla. Toto množstvo je ekvivalentné energii, ktorú by vyprodukovalo viac ako 25 miliárd atómových bômb v Hirošime.
Teplota najviac stúpa počas marca
Začiatkom augusta dosiahla priemerná povrchová teplota svetových podľa údajov Copernicus Climate Change Service (C3S) svoju historicky najvyššiu úroveň, 20,96 °C, uvádza portál Euronews. Pred ôsmimi rokmi táto teplota dosahovala 20,95 °C. Podľa vedcov je najteplejším mesiacom, počas ktorého teplota oceánov stúpa, marec, nie august, ako sa spočiatku domnievali.
Vedci skúmajú vzor vĺn horúčav v mori a rekordných teplôt morského povrchu po celom svete. Koncom júla dosiahlo Stredozemné more historicky najvyššiu povrchovú teplotu 28,71 °C. Voda v okolí Florida Keys bola podobná teplote ako vo vírivke, dosahovala teploty tesne nad 38 °C.
Podľa Národného úradu pre oceán a atmosféru (NOAA) je severný Atlantik najteplejší v histórii. Medzi rokmi 1982 až 2016 sa výška teploty v moriach a oceánoch zdvojnásobila. Severný Atlantik sa zvyčajne začína otepľovať v marci a najvyššiu teplotu dosahuje v septembri. Od apríla tohto roka však jeho teplota láme rekordy.
Globálna priemerná povrchová teplota morí bola výrazne nad hodnotami, ktoré úrad zaznamenal v marci. Podľa programu služby Copernicus Climate Change Service spadajúcej pod ECMWF zaoberajúcej sa zmenou klímy, vysoké teploty na hladine mora prispeli k mimoriadne teplému júlu.
Teplé oceány budú menej efektívne pri pohlcovaní CO2
Za vysoké teploty je čiastočne zodpovedný aj fenomén El Nino, ktorý sa prejavuje tým, že povrchové teploty mora v strednej a východnej časti Tichého sú výrazne vyššie ako celosvetový priemer.
V súčasnosti je El Nino zatiaľ slabý, čo znamená, že teploty oceánov budú pravdepodobne ešte viac stúpať, keď sa bude vyvíjať. Za vyššiu priemernú povrchovú teplotu oceánov sú zodpovedné najmä zmeny klímy.
„Čím viac fosílnych palív spaľujeme, tým viac prebytočného tepla pohlcujú oceány. Tým pádom oveľa dlhšie potrvá, kým sa ich teplota stabilizuje alebo dostane na pôvodnú hodnotu,“ tvrdí zástupkyňa riaditeľa programu Copernicus Samantha Burgess.
Oceány zohrávajú dôležitú úlohu pri regulácii klímy na Zemi. Absorbujú teplo, riadia poveternostné podmienky a zachytávajú množstvo uhlíka vypusteného do ovzdušia.
Ich oteplenie spôsobí, že pri vykonávaní týchto činností sú menej efektívne. Oceány dokážu absorbovať častice oxidu uhličitého a znížiť jeho množstvo v atmosfére. Ak stúpne teplota oceánov, absorbujú menej oxidu uhličitého, takže v ovzduší budeme mať oveľa viac CO2.
Teplo naruší aj potravinový reťazec
Ohrievanie vody spôsobuje ďalší problém, ktorým je rýchlejšie topenie ľadovcov a následné stúpanie hladiny mora. Vysoké teploty oceánov môžu tiež zvýšiť výskyt javov extrémneho počasia, ako hurikánov, cyklónov či búrok.
Horúce oceány majú tiež vplyv na morský život, pretože veľryby a niektoré druhy rýb sa presúvajú do chladnejších vôd, čo narúša potravinový reťazec. Rekordne vysoké teploty ohrozujú aj koraly, pričom útesy pri pobreží Floridy môžu v dôsledku morských horúčav vyblednúť.
Experiment spoločnosti Vesta môže predstavovať riešenie na boj so zvýšenou teplotou oceánov. Od júla minulého roka sa tím vedcov snaží zmeniť chemické zloženie oceánu, aby bol schopnejší pohlcovať viac oxidu uhličitého prostredníctvom minerálu olivín. Na miestnu pláž neďaleko New Yorku naniesli asi 400 m3 a nechali ho, nech sa voľne rozplynie.
Kyslosť oceánov môže potlačiť najmä urýchlenie prirodzeného geochemického procesu zvetrávania, ktorý pomáha zastaviť prehrievanie planéty v dlhšom časovom období. Tieto chemické reakcie nakoniec prenášajú CO2 z atmosféry do hlbín oceánu a nakoniec do zemskej kôry. Zrýchlenie tohto procesu teoreticky umožní odčerpať viac CO2 z atmosféry a prispeje k obmedzeniu globálneho otepľovania.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.