Svetový deň mokradí: Ochranári chystajú revitalizácie na Dunaji a Morave

Svetový deň mokradí si každoročne pripomíname 2. februára. V tento deň bol totiž v roku 1971 v iránskom meste Ramsar podpísaný dohovor o mokradiach, ktorý je známy aj ako Ramsarská konvencia. Do ich ochrany sa zapája aj organizácia WWF Slovensko.

Čo sú mokrade a aký majú význam? V prírodných podmienkach strednej Európy sú za mokrade považované všetky biotopy, ktorých existencia je podmienená prítomnosťou vody. Ide teda o územia s močiarmi, slatinami, rašeliniskami a vodami prírodnými alebo umelými, trvalými alebo dočasnými, stojatými aj tečúcimi.

Medzi mokrade patria všetky územia prírodného aj umelého pôvodu, kde je vodná hladina na povrchu, alebo blízko povrchu pôdy, alebo kde povrch pokrýva plytká voda, ako aj potoky, rieky a vodné nádrže.

Mokrade majú význam pre zachovanie rozmanitosti živých organizmov, ale aj ako prirodzené čističky vôd, keďže sa podieľajú na odstraňovaní chemických a organických odpadov, živín ako aj sedimentov, zadržiavajú vodu v krajine.

Fungujú takisto ako kontrolný mechanizmus povodní a ochrany pred eróziou, pričom sú zdrojom pitnej a úžitkovej vody. Dôležitý je aj ich socioekonomický význam.

Na takzvanom ramsarskom zozname je vyše dvetisíc lokalít mokradí medzinárodného významu. Na Slovensku je ich 14 a pokrývajú výmeru takmer 41 tisíc hektárov.

Ide najmä o alúviá riek (Dunaj, Morava, Rudava, Orava, Turiec, Ipeľ, Latorica, Tisa), lokality významné pre vodné vtáky a vzácne mokraďové druhy (Parížske močiare, Oravská kotlina, Senianske rybníky, Šúr) a podzemné mokrade jaskýň Demänovskej doliny a Domice.

Mokrade má riešiť aj nová koncepcia

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.