Arzén patrí medzi najjedovatejšie prvky a následky jeho požitia sú väčšinou smrtiace. Mach, ktorý rastie v severnom Švédsku však má schopnosť ekologicky absorbovať škodlivú látku z vody behom jedinej hodiny.
V zemskej kôre, rovnako ako v morskej vode je kovový arzén mimoriadne vzácny a vyskytuje sa predovšetkým vo forme zlúčenín a prímesí v ložiskách iných kovov. Vďaka ľudskej činnosti je častým pôvodcom arzénu hutnícky priemysel, výroba farbív, či spaľovanie fosílnych palív. Arzén sa vyskytuje aj v extraktoch z elektrárenských popolčekov a v banských vodách.
Práve banská ťažba spôsobila, že v oblastiach na severe Švédska sa jeho zvýšené množstvá dostali do podzemnej vody. Iróniou je, že práve príroda sama sa postarala o jeho elimináciu.
Vedci zo Štokholmskej Univerzity totiž zistili, že mach rodu Warnstofia fluitans, ktorý sa prirodzene vyskytuje v tamojších vodách dokáže výrazne znížiť hladinu ťažkých kovov pomocou procesu zvaného fytofiltrácia.
Vodný mach Warnstofia fluitans v skleníku Štokholmskej Univerzity. | FOTO: Science Daily
V roku 2004 bolo vo Švédsku zakázané používanie zlúčenín arzénu v produktoch drevárskeho priemyslu, ale látka sa stále dostáva do zemných a vodných systémov práve v dôsledku ťažby, ktorá má v tejto krajine bohatú históriu. Deje sa to preto, lebo zemina a skalné podložie na určitých miestach prirodzene obsahujú arzén.
V dôsledku toho aj pitná voda a voda používaná na zavlažovanie plodín obsahuje jeho zvýšené hladiny. Rastliny ho potom absorbujú z pôdy a nakoniec skončí v potravinách. Vo Švédsku to platí pre pšenicu, koreňovú zeleninu, listovú zeleninu atď. Arzén sa samozrejme okrem rastlín dostáva aj do tiel vodných živočíchov a hospodárskych zvierat, ktoré tiež konzumujeme.
V krajinách juhovýchodnej Ázie je jeho vysoká úroveň napríklad v ryži. Profesor Andrew Meharg z Kráľovskej Univerzity v Belfaste, ktorý sa popri inom venuje výskumu výskytu arzénu v ryži kvôli tomu odporúča ryžu dlho namáčať a variť v čo najväčšom množstve vody.
Zjednodušené výsledky výskumu ukazujúce rýchlosť a účinnosť procesu. | FOTO: Science Direct/Enviromental Pollution
Výskum Katedry ekológie, životného prostredia a rastlinných vied na Štokholmskej univerzite sa zameral na rýchlosť a účinnosť odstránenia arzénu z vody pomocou fytofiltrácie. Vedci tiež zistili, že okrem živých častí machu ho dokázali približne s polovičnou účinnosťou absorbovať aj jeho mŕtve časti.
"Naše pokusy ukazujú, že mach má veľmi vysokú schopnosť odstránenia arzénu. Za menej ako hodinu odstráni 80% arzénu z nádoby s vodou. Hodnoty dosiahli tak nízku úroveň, že jej pitie už nie je škodlivé pre ľudí," povedal pre Science Daily výskumný asistent Arifin Sandhi, ktorý uskutočnil experimenty.
"Dúfame, že rastlinný systém, ktorý vyvíjame, vyrieši problém arzénu v severných banských oblastiach Švédska," zhrnula docentka Maria Gregerová, vedúca výskumného tímu.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.