Pršalo po deväťmesačnom suchu. SHMÚ vysvetľuje, ako júl zamiešal kartami

Po dlhom období sucha Slovensko v júli 2025 zažilo obrat a pravidelné zrážky pomohli otočiť vývoj. Koľko zrážok padlo a ako sa situácia líšila v rôznych regiónoch Slovenska? A čo znamenal príchod zrážok pre vegetáciu a poľnohospodárske plodiny?

Pavel Faško, Gabriela Ivaňáková, Maroš Turňa, Ladislav Markovič, Jakub Ridzoň a Jozef Rozkošný zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) sa vo svojej najnovšej analýze pozreli na to, ako daždivý júl zmenil na Slovensku situáciu.

„Po suchom 9-mesačnom období dosiahli mesačné úhrny atmosférických zrážok na Slovensku v júli výraznejšie vyššie hodnoty. Niektoré z nich sa približovali dokonca k rekordným hodnotám pre mesiac júl,“ konštatujú experti SHMÚ.

Zároveň konštatujú, že neobvykle vysoké mesačné úhrny zrážok sa v júli 2025 viac sústreďovali v západných oblastiach Slovenska. Preto niektoré stanice (Bratislava-Malý Javorník 172 mm, Modra-Piesok 153 mm) mali mesačné úhrny zrážok porovnateľne vysoké, ako napríklad na Orave (Oravská Lesná 167 mm). Na druhej strane v dlhodobom porovnaní bývajú zrážky na Orave zhruba o tretinu vyššie.

A padli aj rekordy. Júlové zrážky boli v niektorých dňoch rekordne vysoké pre mesiac júl na určitých meteorologických staniciach, ako napríklad Žihárec, 8.7.2025, 91,0 mm, Radošina, 8.7.2025, 68,6 mm a Zubák, 27.7.2025, 97,9 mm, a to aspoň od roku 1951, čiže za posledných 75 rokov.

„Súviselo to, okrem iného, s typmi poveternostných situácií, kedy sa k nám dostávajú vlhké a teplejšie vzduchové hmoty z oblasti Stredozemného a Jadranského mora. Tie sú dobre nasýtené vlhkosťou aj preto, že tieto moria sú vo svojich povrchových vrstvách teraz nadpriemerne teplé. Z tohto vyplývalo veľa oblačnosti a menej slnečného svitu v prvom prázdninovom tohtoročnom mesiaci,“ vysvetľujú autori analýzy.

Naopak relatívne menej zrážok bolo v oblastiach východného Slovenska. Na väčšine územia Slovenska dosiahli mesačné úhrny zrážok v tohtoročnom júli 81 až 150 mm. Ešte nižšie boli napríklad v Mochovciach 73 mm, v Mužli 75 mm, v Dolných Plachtinciach 65 mm, v Brezne 69 mm, v Silici 79 mm, v Moldave nad Bodvou 60 mm, v Košiciach 74 mm, v Prešove 75 mm, v Medzilaborciach 59 mm.

Niekde to pomohlo, inde už bolo neskoro

V prvej dekáde júna 2025 nastala žltá a postupne aj zberová zrelosť najmä ozimných obilnín, akými sú napríklad jačmeň siaty, repka olejka a iné. Zber týchto druhov začal od tretej dekády júna, práve v období s výrazným deficitom a absenciou atmosférických zrážok. Tieto poveternostné podmienky priali v tomto období začínajúcej žatve.

„Napríklad na fenologickej stanici Rimavská Sobota nastala žltá zrelosť repky olejky (forma ozimná) 13.6.2025, čo je v porovnaní s fenologickým normálom 1991-2020 o 12 dní skôr (25.6.), a jej zber nastal 3.7.2025 čo je v porovnaní s fenologickým normálom skôr o 10 dní (13.7.). Zmena nastala na konci prvej dekády júla, kedy sa začali vyskytovať plošné atmosférické zrážky a pozastavili na viacerých miestach prebiehajúcu žatvu,“ píše sa ďalej v analýze.

V rovnakých nadmorských výškach preto mohol nastať výrazný rozdiel v začatí zberu obilnín. Veľa záviselo hlavne od toho, kde a koľko prší. „Podľa operatívnych údajov nastala žltá zrelosť repky olejky (forma ozimná) na fenologickej stanici Sobrance 18.6.2025, čo je v porovnaní s fenologickým normálom 1991-2020 o deň skôr (19.6.), ale zber nastal až 30.7.2025, čo je v porovnaní s fenologickým normálom až o 22 dní neskôr.“

Vo všeobecnosti sa tak podľa expertov dá povedať, že dážď v júli zvrátil nepriaznivý vývoj sucha. Zrážky výrazne pomohli kukurici, slnečnici, zemiakom, trávnatým porastom, avšak pre obilniny už bolo neskoro.

„Z výrazného sucha, ktoré na niektorých miestach spôsobilo zníženie množstva aj kvality úrody obilia prešlo počasie do extrémne daždivého. To skomplikovalo a predĺžilo žatvu, zároveň vytvorilo vhodné podmienky pre šírenie patogénov,“ upozorňujú odborníci SHMÚ.

V lesných porastoch, kde sa už začínali prejavy sucha na nárastoch, kultúrach, mladinách aj pod zapojeným porastom, zrážky výzazne doplnili pôdnu vlahu, čím sa zlepšili podmienky pre rast vegetácie, odrastanie výsadby a Slovensko bolo ušetrené aj od väčších problémov s lesnými požiarmi, ktoré sa aktuálne vyskytujú vo viacerých regiónoch juhozápadnej, južnej a juhovýchodnej Európy.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.