Suchá v EÚ zhoršuje zlý vodný manažment, tvrdí WWF

Keďže Európa čelí novým vlnám horúčav, odborníci opäť hovoria o potrebe zavádzať núdzové opatrenia proti suchu.

Podľa nového dokumentu WWF uverejneného v pondelok (22. júla) členské štáty EÚ sa len málo snažia o to, aby udržateľným spôsobom obmedzili vplyv extrémnych poveternostných udalostí na sladkovodné ekosystémy.

Organizácia zdôrazňuje, že sucho je prirodzený a opakujúci sa jav, ktorý sa vyznačuje nedostatkom dažďa počas dlhšieho časového obdobia, čo vedie k nedostatku vody.

Problémom však je, že suchá sa zhoršujú nie z dôvodu nízkych zrážok, ale v dôsledku nadmerného využívania a zlého riadenia sladkovodných ekosystémov, ako sú rieky, jazerá, mokrade, potoky a podzemná voda.

Suchá aj vo Švédsku

Podľa WWF napriek tomu, že sa Európa nachádza v miernom pásme, má dlhú históriu suchých období. Existujú špecifické problematické miesta, v ktorých sa zhoršujú suchá, a to najmä v poslednom desaťročí.

Ide napríklad o oblasť Pyrenejského polostrova, juhovýchodného Francúzska, Grécka a južné časti podunajského regiónu.

Predpokladané zmeny vo sfére sucha do roku 2027 / Foto: WWF

„Sucho sa však na celom kontinente stáva čoraz bežnejšou a závažnejšou záležitosťou. Počas tohto leta Francúzsko a Nemecko prijali mimoriadne opatrenia na boj proti suchu. Najnovšie údaje z európskeho observatória pre sledovanie sucha naznačujú, že aj naše najsevernejšie krajiny, ako je Pobaltie či Švédsko, zaznamenávajú prvé varovné signály sucha, ako sú napríklad deficity zrážok a vlhkosť pôdy,“ konštatuje WWF v štúdii.

Málo preventívnych opatrení

Podľa WWF opatrenia, ktoré doteraz prijali členské štáty EÚ, boli skôr reaktívne než preventívne. Celkovo sa vodohospodárske orgány pokúšajú vysporiadať so suchom, keď sa vyskytne alebo už sa prejavili jeho negatívne účinky.

Sucho a nedostatok vody je však nutné riešiť už vtedy, keď je stále možné „šetriť“ vodu, ktorú poskytujú naše sladkovodné ekosystémy v očakávaní ďalšieho sucha, vysvetľuje Svetový fond na ochranu prírody.

Až 60 % vodných zdrojov v súčasnosti nespĺňa požiadavku „dobrého stavu“ podľa právnych predpisov európskej rámcovej smernice o vode, a to aj napriek dôkazom preukazujúcim, že sladkovodné ekosystémy, ktoré nie sú zdravé – napríklad v dôsledku znečistenia, zmien tvaru či toku, alebo nadmerných odberov – sú najviac postihnuté suchom, teplom a povodňami.

Prakticky všetky európske rieky majú svoje toky regulované priehradami alebo nádržami, aby zvýšili svoju schopnosť zásobovať vodou, pričom poľnohospodárstvo zostáva hlavným tlakom a predstavuje sektor s najväčšími odbermi vody v Európe (približne 40 % z celkovej spotrebovanej vody za rok.

„Napriek tomu, že za posledných 19 rokov sa v oblasti dodržiavania rámcovej smernice dosiahol určitý pokrok, členské štáty nevyčleňujú potrebné finančné prostriedky na to, aby ich vodné zdroje boli dostatočne odolné voči suchu, horúčave a povodniam,“ pokračujú ochranári.

Výskyt sucha v rokoch 2014 až 2017 / Foto: WWF

Podľa nich by členské štáty mali zaviesť primerané opatrenia na zabezpečenie toho, aby európske rieky, jazerá, mokrade, potoky, podzemná voda, brakické a pobrežné vody boli schopné zostať v zdravom stave do konečného termínu, ktorý je určený v rámcovej smernici.

Ten je stanovený na rok 2027. Svetový fond je presvedčený, že takýto úspech im následne umožní lepšie čeliť tlakom, ktoré ich len čakajú.

EÚ robí tri hlavné chyby

Okrem zvyšovania úsilia v oblasti vodného hospodárstva je tiež dôležité, aby členské štáty drasticky znížili emisie, a tým minimalizovali počet období sucha.

Musia sa čo najskôr zaviazať k cieľu neutrálnemu voči klíme. Podľa WWF dosiahnutie nulových emisií do roku 2040 v EÚ je nevyhnutné, ak chceme dodržiavať Parížsku dohodu a obmedziť ničivé zmeny podnebia, ktoré zahŕňajú častejšie a intenzívnejšie obdobia sucha.

Čo považuje WWF za zlé hospodárenie s vodou? Organizácia predstavila tri kľúčové oblasti. V prvom rade ide podľa nej o to, že členské štáty využívajú príliš veľa vody na najrozličnejšie účely.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.