Intenzívne poľnohospodárstvo znehodnocuje vodné zdroje, tvrdí európska kampaň

Rámcová smernica o vode od členských krajín požaduje, aby zhodnotili stav svojich riek a prijali kroky, ktoré zlepšia ich ekologický stav.

Oblasti, na ktoré sa majú krajiny zamerať, definuje veľmi komplexne. Rieši viaceré problémy – od poľnohospodárstva cez vodohospodárske zásahy na riekach, výstavbu priehrad či elektrární až po požiadavku na obnovenie biodiverzity riek.

V súčasnosti Európska komisia prehodnocuje Rámcovú smernicu o vode. Prostredníctvom tohto dokumentu sa členské štáty dohodli, že dosiahnu "dobrý stav" svojich vôd najneskôr do roku 2027. Pôvodná lehota bola stanovená na rok 2015, nepodarilo sa ju však ani zďaleka splniť.

Kampaň požaduje ochranu vôd

Približne stovka mimovládnych organizácií po celej Európskej únii aj mimo nej spustila pred viac ako mesiacom kampaň s názvom #ProtectWater, ktorá vyzýva európskych občanov, aby podporili súčasné znenie Rámcovej smernice o vode. 

Niektoré vlády členských štátov však požadujú oslabenie jej ustanovení, a to hneď z niekoľkých dôvodov – nízke ambície a ochota investovať do ochrany vodných zdrojov, strach z nenaplnenia cieľov a možných sankcií, ale aj silná lobby zo strany národného priemyslu a poľnohospodárstva.

Verejné konzultácie ohľadom smernice budú prebiehať do marca 2019. Iniciátori kampane, ku ktorým patria napríklad WWF, Európska environmentálna kancelária, European Anglers Alliance, Európska riečna sieť a Wetlands International, využívajú rôzne provokatívne scenáre a obrazy, aby povzbudili občanov k účasti na verejných konzultáciách.

Jednou z hlavných stratégií, ktorá upútala celoeurópsku verejnosť aj médiá, je snaha kampane poukázať na to, že oslabenie smernice by malo negatívny vplyv aj na kvalitu a kvantitu piva.

Kampaň podporilo už 150-tisíc Európanov

Možno aj z tohto dôvodu sa kampaň doposiaľ stretla s takým výrazným úspechom. Podľa tlačovej hovorkyne WWF Danube-Carpathian Programme Slovakia Andrey Settey Hajdúchovej ju podporilo už 150-tisíc Európanov vrátane Slovákov.

Ochranárske organizácie WWF Slovensko a SOS/BirdLife Slovensko sa preto rozhodli, že spúšťajú ďalšiu vlnu kampane #ProtectWater za zachovanie prísnej podoby smernice.

Rozsiahle monokultúry nedokážu zadržať vodu v krajine tak ako pasienky či lesy / Foto: WWF, Adam Oswell

Chcú tak upozorniť na skutočnosť, že kvalitu vody, vodné zdroje a zásoby pitnej vody ohrozuje aj intenzívne poľnohospodárstvo.

Zároveň požadujú, aby sa vysoký štandard ochrany vôd odrazil aj v pravidlách európskej poľnohospodárskej politiky. 

Vody ohrozuje aj intenzívne poľnohospodárstvo

Podľa nich totiž problém spočíva najmä v tom, že súčasná spoločná poľnohospodárska politika Únie podporuje predovšetkým intenzívne poľnohospodárstvo a veľké farmy, čo negatívne ovplyvňuje práve vodné zdroje.

Zdôrazňujú, že nadmerné využívanie pesticídov a hnojív, odpad z podnikov živočíšnej výroby či nadmerná spotreba vody predstavujú ohrozenie pre vodné ekosystémy, a tým aj problém pre celú spoločnosť.

„Voda je kľúčová pre prírodu, ľudí aj ekonomiku. Snahy o oslabenie pravidiel na ochranu vôd sú nebezpečným, „pílením konára, na ktorom sedíme“ , a doplatíme na ne všetci. Musíme začať riešiť jadro problémov. Preto je potrebné využiť práve prebiehajúce rokovania o budúcej podobe poľnohospodárskej politiky a nastaviť systém tak, aby dotácie nešli znečisťovateľom, ale tým, ktorí hospodária v súlade s prírodou a chránia prírodné zdroje,“ uviedol Ján Gúgh z SOS/BirdLife Slovensko.

Takmer polovica spotreby vody ide na poľnohospodárstvo

Slovenskí zástupcovia ochranárskych organizácií zároveň upozorňujú, že v členských krajinách prebieha aj diskusia o reforme poľnohospodárskej politiky.

Spočíva v rokovaniach ohľadom toho, do akej miery bude Únia naďalej podporovať predovšetkým intenzívne poľnohospodárstvo. Z ročnej spotreby vody v Európe ide 36 % na vrub poľnohospodárstva, pričom v lete je to až 60 %.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.