Dvořák Hager & Partners
INISOFT
INECS

Slovenské mestá nereagujú na hrozby zmeny klímy, tvrdia odborníci

Podľa Karpatského rozvojového inštitútu je povedomie ohľadom negatívnych vplyvov zmeny klímy vysoké. Väčšina miest aj napriek tomu nekoná.

Slovenské mestá nereagujú na hrozby zmeny klímy, tvrdia odborníci

Foto: Pixabay

Karpatský rozvojový inštitút (KRI) nedávno uskutočnil prieskum, ktorého cieľom bolo zistiť názory verejnosti, ale aj reprezentantov miestnych samospráv ohľadom negatívnych dôsledkov zmeny klímy. Výsledky priniesli paradoxné zistenia.

KRI je odborná nezisková organizácia založená v roku 2004. Tento nezávislý think-tank prepája výskum a prax v oblasti inovatívneho rozvoja regiónov. Je priekopníkom v oblasti adaptácie na zmenu klímy na miestnej a regionálnej úrovni na Slovensku.

Prieskum vykonali vo väčších mestách

 „Analyzovali sme inštitucionálny rámec v každom meste vzhľadom na zmenu klímy a nakoniec sme aj podnikli niekoľko kvalitatívnych rozhovorov so zástupcami miest,“ vysvetľuje princíp prieskumu riaditeľ KRI Andrej Šteiner.

Čo sa týka vzorky názorov verejnosti, išlo o osemsto osôb z 39 miest nad 20-tisíc obyvateľov. Podľa Šteinera výsledky prieskumu odhalili viaceré paradoxy.

KRI sa danou témou zaoberá už niekoľko rokov, podľa slov riaditeľa inštitútu sa však za túto dobu veci priveľmi nepohli. „Vidíme, že ten proces sa hýbe veľmi málo, ak vôbec,“ konštatuje Šteiner.

Jedna z hypotéz inštitútu bola, že táto slabá dynamika je dôsledkom nízkeho uvedomenia verejnosti, ale aj zástupcov samospráv o danej problematike, teda o hrozbe zmeny klímy a jej možných následkoch.

Mestá aj verejnosť informácie majú

Prieskum, ktorý pracovníci KRI ukončili a vyhodnotili len pred pár dňami, však preukázal pravý opak. Výsledky dosvedčujú, že drvivá väčšina opýtaných si veľmi dobre uvedomuje dôsledky zmeny klímy a takisto rolu, ktorú v tomto procese zohráva práve človek.

Respondenti tiež preukázali jasnú ochotu svojou účasťou bojovať proti negatívnym dôsledkom. „Osemdesiatpäť percent poslancov povedalo, že sú ochotní dať si to do svojho volebného programu,“ zdôrazňuje riaditeľ KRI.

Je teda jasné, že ľudia vnímajú tieto skutočnosti a prejavujú zámer zmeniť svoje zaužívané návyky a pričiniť sa tak o zmiernenie negatívnych dôsledkov zmeny klímy.

Samosprávy sú pasívne

Väčšina obyvateľov si však myslí, že samosprávy nevyvíjajú dostatočne proaktívnu činnosť v tejto oblasti.

„Len šesť percent z opýtaných je spokojných s činnosťou samospráv v tejto téme. To znamená, že 94 % vyjadrilo nespokojnosť a zo svojho pohľadu nevidia nijaké aktivity,“ vysvetľuje Šteiner pre RTVS.

Podľa riaditeľa KRI je zaujímavé aj to, že viac ako 65 percent výkonných pracovníkov samospráv bolo nespokojných s nedostatočnou prácou vlastných miest v tejto sfére.

Problém je, že napriek všetkým týmto znalostiam, ktoré samosprávy majú, ich vedenie nerealizuje takmer žiadne konkrétne opatrenia.

Dobrým príkladom je Trnava

Podľa Šteinera je len minimum miest na Slovensku, ktoré naozaj systematicky riešia dané problémy. Medzi ne zaradil Trnavu, ktorá už dlhšiu dobu vyvíja aktivitu v tejto oblasti, ale aj Prešov.

Ten je len začiatočník, ale napriek tomu má za sebou už niekoľko úspechov. Bratislava je takisto príkladom mesta, ktoré patrí ku kategórii so systematickejším prístupom.

Mesto Trnava má dokonca vlastný strategický dokument, ktorý reaguje predovšetkým na negatívne vplyvy vĺn horúčav.

„Adaptačný proces začal vypracovaním hodnotenia zraniteľnosti, na základe ktorého bol vypracovaná tzv. adaptačná stratégia. Pilotne sa zrealizovali aj vybrané adaptačné opatrenia (výsadba stromov, výstavba oceľových tieniacich konštrukcií). Pre verejnosť vznikol grantový program, ktorý umožní realizovať adaptačné opatrenia aj občianskym iniciatívam. Trnava tak môže slúžiť ako dobrý príklad aj pre ostatné mestá na Slovenku,“ vysvetľuje KRI.

Podľa KRI zvyšok miest má ešte čo doháňať. Zároveň však zdôrazňuje, že problém nespočíva len v tom, že samotné samosprávy nekonajú, ale aj v skutočnosti, že majú veľmi malú podporu z národnej a regionálnej úrovne.

Nedostatky sú na národnej úrovni

„Tá téma na národnej úrovni bola uchytená veľmi neskoro,“ vysvetľuje. Je presvedčený, že Slovensko zaostáva v strategickej časti, ktorá spočíva v existencii nejakej národnej adaptačnej stratégie.

Tá bola v tomto roku aktualizovaná, čo malo ale podľa slov Šteinera prísť už najmenej pred piatimi rokmi.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933) na 1 rok
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Kľúčom k adaptácii na zmenu klímy v EÚ je kooperácia, tvrdí EEA

Kľúčom k adaptácii na zmenu klímy v EÚ je kooperácia, tvrdí EEA

Členské štáty Únie majú dostatočné vedomosti ohľadom rizík, ktoré so sebou prinášajú zmeny klímy. Tieto zdieľané vedomosti však zatiaľ nevyužívajú naplno.

Na Žitnom ostrove majú opäť problém s pitnou vodou

Na Žitnom ostrove majú opäť problém s pitnou vodou

Napriek tomu, že tentokrát nejde o plošné znečistenie atrazínom, obce Číčov a Trávnik už viac ako desať dní nemôžu používať verejné vodovody. Dôvodom je pravdepodobne fekálne znečistenie pitnej vody.

Kvalita európskych vôd narastá, veľa cieľov však do roku 2020 nestihneme naplniť

Kvalita európskych vôd narastá, veľa cieľov však do roku 2020 nestihneme naplniť

Pozitívne výsledky zaznamenali vody určené na kúpanie. V oblasti kvality povrchových vôd a odberov vôd pravdepodobne nenaplníme stanovené ciele do roku 2020.