INNOGY
INISOFT
INECS

Ako sa adaptovať na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy? Tu sú príklady

Slovenská agentúra životného prostredia zverejnila katalóg konkrétnych opatrení a ich hlavných výhod či nevýhod. My vám ponúkame skrátenú verziu toho najpodstatnejšieho.

Ako sa adaptovať na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy? Tu sú príklady

Brehové porasty / Foto: SAŽP

Miestne samosprávy sa môžu adaptovať na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. Slovenská agentúra životného prostredia ponúka katalóg najužitočnejších príkladov.

Denník Voda-portal.sk vybral prierez toho najzaujímavejšieho, z čoho môžu miestne samosprávy čerpať inšpirácie. Podrobný popis všetkých opatrení nájdete vo viac ako stostranovom dokumente (odkaz na dokument je na konci článku).

Dokument je určený pre miestne samosprávy

Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) vypracovala Katalóg adaptačných opatrení na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy vo vzťahu k využitiu krajiny, ktorého cieľom je zabezpečovať také vlastnosti krajiny, ktoré už od lokálnej úrovne zlepšujú mikroklimatické aj hydroklimatické pomery a prispievajú k zlepšeniu širších geoklimatických podmienok.

Podľa SAŽP je materiál adresovaný hlavne predstaviteľom z miestnych samospráv. „Katalóg prezentuje vybraný súbor adaptačných opatrení, ktoré sú zamerané najmä na riešenie prebytku či nedostatku vody v krajine a je určený pre predstaviteľov miestnej samosprávy, ktorej základnou úlohou je starostlivosť o všestranný rozvoj územia vzhľadom na potreby obyvateľov, ktorí na ňom žijú,“ uvádza dokument

Je to z toho dôvodu, že práve samospráva definuje a vydáva všeobecne záväzné nariadenia, využíva svoj majetok, vlastnú infraštruktúru a podporuje z vlastného rozpočtu verejnoprospešné aktivity vo svojom území.

SAŽP zároveň zdôrazňuje, že predložené adaptačné opatrenia nie sú pre samosprávy finančne neúnosné.

„Katalóg obsahuje príklady takých adaptačných opatrení, ktoré sú pre samosprávu z hľadiska obmedzených finančných zdrojov relatívne nenáročné a ich realizácia nepredstavuje administratívnu záťaž ani zdĺhavé právne úkony,“ dodáva.

Katalóg má viacero cieľov

Cieľov je podľa SAŽP hneď niekoľko. V prvom rade je zámerom znížiť dôsledky pôvodní. Ďalšou métou je zabezpečiť ochranu a stabilizáciu tých častí krajiny, ktoré majú klimaticko-stabilizačný účinok.

Dôležité je podľa SAŽP zvýšiť podiel prvkov zelenej infraštruktúry, zlepšiť distribúciu vody a vlhkostný režim krajiny, zvýšiť bilančné podiely vody v krajine s podporou prvkov prirodzenej akumulácie vody a zvýšiť diverzitu krajiny.

Odvodňovanie lesných ciest

V katalógu nájdu predstavitelia samospráv veľký počet opatrení aj príkladov z praxe. Jedným z nich je odvodňovanie lesnej a poľnej cesty.

Spočíva v zachytávaní a odvádzaní vody z povrchu ciest a z priľahlých svahov a jej následnom rozptýlení v krajine, odvodnení v priečnom aj pozdĺžnom smere a následnom zachytávaní vody, v skrátení aktívnej dĺžky svahu proti vzniku vodnej erózie.

Foto: Pixabay

A ako realizovať dané opatrenie? Najjednoduchším spôsobom priečneho odvodnenia komunikácie je vybudovanie zemnej odrážky, čo je plytká ryha naprieč korunou komunikácie. Tá je však vhodná len pri malých až nulových pozdĺžnych sklonoch.

„Finančne nenáročné je tiež budovanie drevených odrážok z neopracovaných kmeňov tenších stromov, prípadne hranolov z jedného kusa s drážkou alebo z dvoch kusov, medzi ktorými je pevná medzera na odvedenie vody,“ vysvetľuje SAŽP.

V rámci pozdĺžneho odvodnenia poľných a lesných ciest je zase vhodné využívať cestné priekopy a rigoly. Rigoly odporúča SAŽP využívať tam, kde je nedostatok miesta na priekopu.

Infiltračné priekopy podporujú retenciu

Ďalším príkladom je budovanie infiltračných priekop, ktoré spočíva v zachytení, rozptyle a retencii vody, v skrátení aktívnej dĺžky svahu.

Vybudovanie zatrávnených vsakovacích pásov je materiálovo a finančne nenáročné. Výhodou je tiež skutočnosť, že v ich blízkosti je možné pestovať krmoviny, trvalé trávne porasty, lesné a ovocné dreviny.

Infiltračné priekopy / Foto: SAŽP

Infiltračné priekopy sa najčastejšie budujú ako zemné. Ojedinele je nutné vložiť do dna priekop perforovanú rúru, ktorá je umiestnená v priekope vyplnenej kameňmi.

Takáto priekopa by mala byť naprojektovaná s pozitívnym prepadom pre prebytok vody. Výhodou je tiež produkcia biomasy v rámci využitého procesu. Možnou nevýhodou je však potreba častej údržby.

Mokrade a vodozádržná funkcia

Ďalším príkladom, ktorý uvádza SAŽP, je revitalizácia mokrade, rašelinísk. Vďaka tomuto opatreniu dochádza k podpore vodozádržnej funkcie, ale aj k ovplyvňovaniu kolobehu vody v krajine, mikroklímy, mezoklímy a podpore biodiverzity.

Obnova mokradí nie je jednoduchá, pretože definícia mokrade zahŕňa široké spektrum biotopov. Môže ísť o vodné toky a plochy, jazerá, močiare, slatiny, aluviálne lúky, slaniská, vlhké lúky, vrchoviská, rašeliniská či lužné lesy.

Foto: Pixabay

Každý z týchto biotopov si však vyžaduje iné zásahy. „Pri samotnej obnove vodného režimu mokrade je dôležité zvýšenie hladiny podzemných vôd zamedzením odvodnenia lokalít, a to zasypaním odvodňovacích kanálov vhodným materiálom alebo pomocou rôznych typov technických a biotechnických opatrení,“ vysvetľuje SAŽP.

V prípade, že ide o súčasť protipovodňového riešenia obce, je potrebné riešiť prioritne obnovu mokradí nad obcou v smere toku. Takéto riešenie môže prispieť k ochrane práve nižšie položených obcí.

V rámci starostlivosti o mokrade je potrebné zvoliť vhodný manažment. SAŽP odporúča predovšetkým kosenie. K nežiaducim činnostiam však rozhodne patrí hnojenie či pasenie hospodárskych zvierat.

Podpora brehových porastov

Ďalším príkladom je rozvoj sprievodnej vegetácie vodných tokov, vďaka čomu dochádza k stabilizácii brehov toku, zlepšeniu kvality vody, spomaleniu prietoku a vytváraniu priaznivých podmienok pre život živočíchov.

„Pri realizácii opatrenia je prvoradá ochrana a vhodný manažment už existujúcich porastov. Pred samotnou realizáciou treba zvážiť možné prehlbovanie koryta do budúcnosti, tvorbu výmoľov a pri návrhu výsadby zachovať plynulý prietok vody v koryte a vhodné smerové vedenie koryta,“ upozorňuje SAŽP.

Brehová vegetácia / Foto: SAŽP

Najvyšší vplyv na znižovanie prietočnosti vodného toku majú stromové a krovité porasty, ktoré rastú v koryte toku, a to hlavne v prípade úzkych korýt. Menší vplyv na prietok vody majú naopak trávne a bylinno-trávne porasty.

Vytvorenie sprievodnej vegetácie je však dlhodobý proces, ktorého dĺžka závisí od konkrétneho druhu porastu. Pred výsadbou odporúča SAŽP dobre zvážiť aj jej hustotu.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933) na 1 rok
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Kľúčom k adaptácii na zmenu klímy v EÚ je kooperácia, tvrdí EEA

Kľúčom k adaptácii na zmenu klímy v EÚ je kooperácia, tvrdí EEA

Členské štáty Únie majú dostatočné vedomosti ohľadom rizík, ktoré so sebou prinášajú zmeny klímy. Tieto zdieľané vedomosti však zatiaľ nevyužívajú naplno.

Na Žitnom ostrove majú opäť problém s pitnou vodou

Na Žitnom ostrove majú opäť problém s pitnou vodou

Napriek tomu, že tentokrát nejde o plošné znečistenie atrazínom, obce Číčov a Trávnik už viac ako desať dní nemôžu používať verejné vodovody. Dôvodom je pravdepodobne fekálne znečistenie pitnej vody.

Kvalita európskych vôd narastá, veľa cieľov však do roku 2020 nestihneme naplniť

Kvalita európskych vôd narastá, veľa cieľov však do roku 2020 nestihneme naplniť

Pozitívne výsledky zaznamenali vody určené na kúpanie. V oblasti kvality povrchových vôd a odberov vôd pravdepodobne nenaplníme stanovené ciele do roku 2020.