Sanácia skládky vo Vrakuni napreduje | VODA-PORTAL.SK
Eversheds Sutherland
BELIMO
INISOFT

Sanácia skládky vo Vrakuni napreduje

Enkapsulácia skládky sa čoskoro stane skutočnosťou.

Sanácia skládky vo Vrakuni napreduje

Foto: Pixabay

Chemická skládka vo Vrakuni predstavuje dlhoročný problém znečistenia a narušenia životného prostredia. Táto toxická skládka je tŕňom v oku mnohých kritikov predovšetkým kvôli možnému ohrozeniu podzemných vôd na Žitnom ostrove.

Ešte začiatkom roka 2018 vydalo MŽP SR zámer Sanácie environmentálnej záťaže – výstavby podzemnej tesniacej steny a povrchovej tesniacej vrstvy – Bratislava – Vrakuňa – skládka CHZJD.

Stavili na enkapsuláciu

Podľa neho mala byť táto sanácia vykonaná formou enkapsulácie skládky s dočistením podzemnej vody v jej okolí, čím sa eliminujú prítomné environmentálne a zdravotné riziká znečistenej oblasti.

„Enkapsulácia spočíva v doplnení pôvodného návrhu pasívnej sanácie s vybudovaním podzemnej tesniacej steny o povrchovú tesniacu vrstvu, ktorej účelom je zabránenie priesaku zrážkových vôd do telesa skládky a tvorby znečistených podzemných vôd,“ uvádza sa v zámere.

Tá ma fungovať na takom princípe, že kolo telesa skládky sa postaví podzemná tesniaca stena, ktorá bude vrazená v hĺbke 2 – 3 m do nepriepustného podložia, čím by malo dôjsť k zamedzeniu toho, aby do priestoru pod skládkou vtekala podzemná voda a z neho následne vytekala znečistená podzemná voda.

MŽP sa pritom rozhodlo pre kombináciu prístupov, teda bude aplikovaná pasívna sanácia s využitím metódy izolácie znečistenia (enkapsulácia) a zároveň aj aktívne sanačné čerpanie a čistenie kontaminovaných podzemných vôd.

Výber metódy sa stretol aj s kritikou

Už v roku 2018 však viacerí odborníci tvrdili, že tento zámer neprináša komplexné riešenie celej situácie.

Podľa nich totiž Žitný ostrov a zdroje, ktoré uchováva, sú príliš vzácne na to, aby o ich ochrane svojvoľne rozhodla časť vládnych predstaviteľov, a to dokonca bez oponentúry.

Poslankyňa Anna Zemanová (SaS) dokonca tvrdila, že v predmete zákazky, ktorá je zverejnená na stránkach ÚVO, nedošlo k zapracovaniu požiadaviek na odstránenie toxického mraku z CHVO Žitný ostrov.

„Je zrejmé, že navrhovateľ má za cieľ posúdiť vplyvy len ním vybratej formy sanácie skládky a nie posúdiť najlepšie dostupné riešenie sanácie a ide mu skôr o formálnu stránku, aby na činnosť mohol použiť zdroje z Európskej únie,“ uviedla vtedy A. Zemanová na svojom blogu.

Podľa nej je hlavným nedostatkom fakt, že dané opatrenia sú len dočasné, ale neprinášajú trvalé riešenia. Okrem toho zámer nestanovuje opatrenia, ktoré by zabránili ďalšiemu znečisťovaniu životného prostredia alebo prinajmenšom by prispeli k zmierneniu daného stavu.

Nevýhody enkapsulácie

Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží pritom jasne uvádza určité nevýhody enkapsulácie. Jednou z nich je fakt, že prostredníctvom jej aplikácie sa neredukuje toxicita, mobilita ani množstvo kontaminovanej zeminy (odpadu), iba sa udržuje migrácia kontaminantov pod kontrolou.

Ďalšími nevýhodami uvedenými v publikácii sú nevyhnutnosť neustáleho monitoringu, ale aj možné poškodenie prekrývajúcich sa vrstiev v dôsledku zvetrávania.

Pokiaľ je použité len zakrytie, nedá sa zamedziť horizontálnemu prúdeniu podzemných vôd cez kontaminovanú zónu.

Ministerstvo uvádza výhody postupu

Sanácia enkapsuláciou sa však aj napriek tomu stane realitou. Ministerstvo v zámere argumentovalo podstatne kratším časom sanácie, ak sa zvolí daný prístup.

Takáto metóda bude mať podľa envirorezortu takisto menšie negatívne vplyvy na zdravie ľudí, životné prostredie a majetok počas sanačných prác.

Veľkou výhodou má byť aj menšia finančná náročnosť, pričom náklady predstavujú 1/3 v porovnaní s aktívnou sanáciou, teda odvezením a zneškodnením odpadu a dekontamináciou zemín.

Prípravné práce sa začali už vlani

Začiatkom minulého roka ministerstvo informovalo, že prípravné práce na zneškodnení bývalej skládky Chemických závodov Juraja Dimitrova sa už začali, pričom bola spustená realizácia ich prvej etapy.

Podľa envirorezortu by tak práce mali byť ukončené najneskôr v júni roku 2023. Za 34,1 milióna eur s DPH bude sanáciu realizovať skupina dodávateľov tvorená českou spoločnosťou Geotest a slovenskou firmou In Situ P&R.

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Mohlo by vás zaujímať

Z odpadovej vody vyrábajú plyn pre domácnosti. Česká ČOV využíva čistiarenský kal

Z odpadovej vody vyrábajú plyn pre domácnosti. Česká ČOV využíva čistiarenský kal

Z kalu začali už skôr získavať hnojivo a bioplyn pre kogeneračné jednotky. Teraz ho dočisťujú na biometán a vtláčajú do plynárenskej siete.

Vypustili kanálovú sústavu, utesnia praskliny. Čo sa deje na Hornovážskej kaskáde

Vypustili kanálovú sústavu, utesnia praskliny. Čo sa deje na Hornovážskej kaskáde

Znížený stav vody zároveň využívajú aj na ďalšie práce.

Vodohospodári a ochranári chcú spolupracovať, podpísali memorandum

Vodohospodári a ochranári chcú spolupracovať, podpísali memorandum

Spolupráca sa má zamerať na ochranu riek, biotopov a druhov, z ktorých mnohé patria medzi ohrozené.