Rozvoj vodárenskej infraštruktúry nebude prioritou Plánu obnovy | VODA-PORTAL.SK
Eversheds Sutherland
BELIMO
MARIUS PEDERSEN

Rozvoj vodárenskej infraštruktúry nebude prioritou Plánu obnovy

Štát chce z klasických eurofondov podporiť odkanalizovanie a distribúciu pitnej vody, otázka dobudovania vodovodov a kanalizácií však nebude prioritou zelenej obnovy.

Rozvoj vodárenskej infraštruktúry nebude prioritou Plánu obnovy

Panelisti na online diskusii k Plánu obnovy

Včera (15. decembra) rezort financií zorganizoval online verejnú diskusiu k pripravovanému Plánu obnovy, v rámci ktorého sa panelisti venovali aj otázkam zelenej obnovy. Do akej miery však budú vodárenské a vodohospodárske projekty súčasťou zelených investícií?

Lívia Vašáková, generálna riaditeľka zo sekcie plánu obnovy v rámci Ministerstva financií SR, vysvetľuje, že zelená ekonomika je prierezovou témou. Zdôrazňuje, že obnova musí byť zelená, pričom by do nej malo putovať 37 % z celkovej alokácie.

Na splnenie zeleného cieľa by tak malo smerovať 2,16 miliardy eur, avšak rátajú sa len opatrenia s pozitívnym vplyvom na klímu. V oblasti vodného hospodárstva je to hlavne adaptácia na zmenu klímy.

Naopak, otázka dobudovania vodovodov a kanalizácií, prípadne riešenie environmentálnych záťaží, sa do týchto cieľov započítava len na 40 %, prípadne vôbec.

„To neznamená, že tieto oblasti nemôžeme zahrnúť do Plánu obnovy, ale už súperia s veľkými národnými prioritami, ako je školstvo a zdravotníctvo,“ hovorí L. Vašáková.

Okrem toho všetky reformy a investície v pláne musia prejsť cez „do no significant harm“ kritérium, teda nijakým spôsobom nemôžu škodiť životnému prostrediu.

Problémom boli aj MVE

V rámci zelenej ekonomiky sa v súčasnosti uvažuje o štyroch veľkých oblastiach. Prvou je reforma a podpora obnoviteľných zdrojov energie, za ktorou nasleduje zelená obnova budov, modernizácia železníc a dekarbonizácia priemyslu.

Štátny tajomník envirorezortu Michal Kiča zároveň zdôrazňuje, že aj v oblasti obnoviteľných zdrojov energie chce ministerstvo podporovať také projekty, ktoré budú mať celkový pozitívny vplyv na životné prostredie.

„Musíme sa vyvarovať opakovaniu scenára z minulosti, keď napríklad podpora obnoviteľných zdrojov energie spôsobovala škody na životnom prostredí. Ak hovoríme napríklad o malých vodných elektrárňach na rieke Hron, v tomto prípade čelíme infringementu. Musíme teda zabezpečiť, aby konkrétne opatrenia nešli touto cestou,“ vysvetľuje M. Kiča.

Dôraz na adaptačné opatrenia

 
 

Zostáva vám 55% na dočítanie.

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 7,50 € + DPH si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Rozdelili ďalšie milióny z eurofondov na vodozádržné opatrenia. Uspelo 13 miest a obcí

Rozdelili ďalšie milióny z eurofondov na vodozádržné opatrenia. Uspelo 13 miest a obcí

Pozreli sme sa na to, ktoré projekty získali najviac finančných prostriedkov za viac ako dva roky trvania tejto eurofondovej výzvy. Najvyšší balík obdržala malá obec na Záhorí.

Nevidíme riešenie, tvrdí OZ Za našu vodu a podáva sťažnosť na MŽP pre skládku vo Vrakuni

Nevidíme riešenie, tvrdí OZ Za našu vodu a podáva sťažnosť na MŽP pre skládku vo Vrakuni

Ministerstvo sa za tri roky neposunulo ani o krok vpred, tvrdí združenie. Začiatok sanačných prác je stále v nedohľadne.

Hladiny podzemných vôd v Európe sú veľmi nízke, ukázali satelitné dáta

Hladiny podzemných vôd v Európe sú veľmi nízke, ukázali satelitné dáta

Podrobné informácie získavajú výskumníci vďaka dvom vesmírnym satelitom, ktoré pre ich vzájomné postavenie nazvali Tom a Jerry.