Rada EÚ schválila prísnejšie pravidlá proti chemickému znečisteniu vôd. Dva štáty sa zdržali

Rada EÚ minulý týždeň, 17. februára, formálne prijala novú smernicu, ktorá sprísňuje ochranu povrchových a podzemných vôd pred chemickým znečistením. Predpis aktualizuje a rozširuje európsky zoznam sledovaných a regulovaných látok – okrem iného o pesticídy, farmaceutiká (napr. analgetiká), bisfenoly a PFAS, teda tzv. „večné chemikálie“.

O čo ide a čo sa mení

Prijatý právny predpis upravuje tri kľúčové smernice: rámcovú smernicu 2000/60/ES o vode, smernicu 2006/118/ES o podzemných vodách a smernicu 2008/105/ES o environmentálnych kvalitatívnych normách. Cieľom je zosúladiť európske pravidlá s aktuálnymi vedeckými poznatkami a zároveň zlepšiť porovnateľnosť dát o stave vôd medzi členskými štátmi.

Novinka je aj to, že po prvý raz sa do pravidiel dostáva hodnotenie kumulatívneho rizika – teda posudzovanie účinkov zmesí látok, nielen jednotlivých chemikálií.

Smernica zároveň:

• sprísňuje limity pre viacero látok, ktoré už v zozname sú,
• posilňuje monitoring a reportovanie, vrátane zavádzania monitorovania povrchových vôd založeného na účinkoch (effect-based monitoring), teda monitoring účinku chemických zmesí na organizmy a ekosystémy,
• rozširuje „watchlisty“ o mikroplasty a indikátory antimikrobiálnej rezistencie, aby sa systematicky sledovali aj nové a narastajúce riziká.
• umožňuje využívať diaľkový prieskum Zeme a satelitné dáta pri monitoringu.

Dohoda výslovne ráta aj s trifluóroctovou kyselinou (TFA) – perzistentným rozkladným produktom niektorých PFAS – ktorá má byť zaradená do súčtového limitu PFAS pre povrchové vody.

Dva štáty nehlasovali za návrh

Ako vyplýva z hlasovania o návrh, hlasovania sa zdržali Bulharsko a Poľsko. Severný sused zdôvodnil svoje hlasovanie vo vyhlásení, ktorého odkaz nájdete nižšie. 

Hlavné výhrady, prečo sa Poľsko zdržalo hlasovania:

• PFAS/TFA: po pridaní kyseliny trifluóroctovej (TFA) sa podľa Poľska neprispôsobila environmentálna norma pre „súčet 24 PFAS“.
• Pesticídy: Poľsko spochybňuje vedecké odôvodnenie normy 0,2 pre súčet pesticídov v povrchových vodách.
• Effect-based monitoring (EBM): chýba podľa neho dostupná metodika EBM, ktorá by umožnila merania vo všetkých štátoch s primeranou porovnateľnosťou.
• Limit kvantifikácie: Poľsko namieta výklad ustanovení o určovaní limitu kvantifikácie (poznámka pod čiarou č. 30), ktorý podľa neho nie je plne v súlade so smernicou 2009/90/ES.
• Mikroplasty v podzemných vodách: obáva sa zavedenia monitoringu mikroplastov, lebo pri odbere môže dochádzať ku kontaminácii vzorky plastovými časťami zariadení a nie je isté, či mikroplasty skutočne pochádzajú z kolektora.
• Ad hoc monitoring (čl. 4(7a) WFD): zavedenie dodatočného „ad hoc“ monitorovania na overenie ex post negatívnych vplyvov Poľsko označuje za nadmernú reguláciu.
• Bisfenoly: nesúhlasí s možnosťou testovania bisfenolu-B, bisfenolu-S a ďalších bisfenolov ako „látok špecifických pre povodia“; za vhodnejší nástroj považuje zoznam sledovaných látok pre povrchové vody.
• Náklady: upozorňuje, že implementácia výrazne zvýši náklady na monitoring; pri povrchových vodách odhaduje nárast približne o 70 % oproti súčasným výdavkom.

Čísla o stave vôd sú varovné

Podľa údajov z plánov manažmentu povodí (river basin management plans) nespĺňa existujúce normy 46 % povrchových vôd a 24 % podzemných vôd v EÚ, pričom rozdiely medzi štátmi sú výrazné.

Práve chemické znečistenie (a jeho dopady na zdravie ľudí aj vodné ekosystémy) je jedným z dôvodov, prečo EÚ po rokoch pristúpila k najväčšej aktualizácii „zoznamu látok“ v rámci vodnej legislatívy.

Ako návrh vznikol

Koreň dnešného rozhodnutia siaha k hodnoteniu účinnosti vodnej legislatívy EÚ („Water Framework Directive fitness check“) z roku 2019, ktoré upozornilo, že zoznam látok je neúplný (nezachytáva nové látky) a pravidlá sa príliš opierajú o posudzovanie jednotlivých chemikálií bez toho, aby dobre reflektovali kombinované účinky zmesí.

Na to nadviazala Európska komisia, ktorá 26. októbra 2022predložila návrh smernice meniacej rámcovú smernicu o vode, smernicu o podzemných vodách a smernicu o environmentálnych normách. Komisia ho zasadila do širších politík EÚ – najmä do Zero Pollution ambície a súvisiacich stratégií (napr. k chemikáliám, farmaceutikám či plastom).

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.