Predstavujú mikroplasty v pitnej vode riziko?

Minulý týždeň poslanci Európskeho parlamentu hlasovali za návrh smernice, ktorej cieľom je zvýšiť dôveru spotrebiteľov vo vodu z vodovodu a zároveň znížiť produkciu plastového odpadu.

Sprísnenie limitov

Jednou z požiadaviek je sprísnenie limitov koncentrácie znečisťujúcich látok v pitnej vode. V prípade niektorých látok ide len o minimálne zníženie medznej hodnoty, ale pre iné možné kontaminanty platia omnoho prísnejšie limity. Napríklad pre olovo poslanci navrhujú sprísniť limit o polovicu súčasnej hodnoty.

Maximálna koncentrácia olova je uvedená vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o kvalite pitnej vody, kontrole kvality pitnej vody, programe monitorovania a manažmente rizík pri zásobovaní pitnou vodou.

Výskyt olova patrí medzi anorganické ukazovatele kvality pitnej vody, pričom platí, že maximálna možná koncentrácia v pitnej vode predstavuje hodnotu 10 µg/l.

Rozhodne Rada

Úrad verejného zdravotníctva však zdôrazňuje, že ešte rozhodne nejde o definitívnu podobu dokumentu. Je možné, že jeho obsah bude ešte zmenený, pričom aj samotná limitná miera olova môže byť navýšená.

„Návrh novej smernice pre pitnú vodu ešte nebol prijatý, schválené boli iba pozmeňujúce návrhy na úrovni Európskeho parlamentu. Kým dôjde k prijatiu samotného návrhu na úrovni Rady EÚ, môže dôjsť ešte k zmenám v obsahu článkov i príloh vrátane navrhovaných ukazovateľov pre kvalitu pitnej vody. K tejto problematike je preto predčasné sa vyjadrovať vzhľadom k tomu, že nejde o definitívny návrh,“ uviedla pre Voda-portal.sk hovorkyňa ÚVZ SR Daša Račková.

Mikroplasty aj v pitnej vode

Okrem samotných medzných hodnôt tiež návrh smernice určuje členským krajinám povinnosť monitorovať prítomnosť mikroplastov vo vode.

Mikroplasty pritom určite nie sú novým fenoménom. Vlaňajší výskum globálnej mimovládnej organizácie Orb Media sídliacej vo Washingtone ukázal, že tieto častice sa nachádzajú aj vo vzorkách pitnej vody na Slovensku.

Ani vo vedeckej sfére však zatiaľ neexistuje všeobecná zhoda o tom, ako sa plastové mikročastice do vodovodov dostávajú alebo aké sú ich potenciálne zdravotné následky.

Po tom, ako bola v tomto roku zistená prítomnosť mikroplastov aj v balených vodách, Svetová zdravotnícka organizácia prisľúbila, že spustí hlbšiu analýzu možných rizikových vplyvov týchto častíc na zdravie organizmu.

ÚVZ SR mikroplasty nemeria

Práve z tohto dôvodu denník Voda-portal.sk zaujímalo, či Úrad verejného zdravotníctva SR meria prítomnosť mikroplastov v pitnej vode.

Hovorkyňa ÚVZ SR však zdôraznila, že výskyt plastových častíc v súčasnosti predstavuje predovšetkým environmentálny problém.

Pitnú vodu vo vodovodoch na Slovensku preto hygienici vyšetrujú len v rozsahu ukazovateľov jej mikrobiologickej, biologickej a fyzikálno-chemickej kvality, ktoré je možné nájsť aj v spomenutých platných predpisoch pre pitnú vodu. Z toho vyplýva, že ÚVZ SR nesleduje výskyt mikroplastov v pitnej vode.

„Vzhľadom na to, že príjem mikroplastov pitnou vodou je nepravdepodobný, nevýznamný a neexistujú ani dôkazy o ich zdravotnom riziku pre človeka, nevyšetrujú sa štandardne v pitnej vode ani v iných krajinách a doposiaľ nie sú pre ich sledovanie a hodnotenie k dispozícií žiadne odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie ani európske smernice,“ dodáva Rašková.

Predstavujú mikroplasty v pitnej vode riziko?

V súčasnom návrhu smernice je podľa úradu navrhnutý monitoring mikroplastov vo vodných útvaroch využívaných na odber vody pre pitné účely, a to len v odôvodnených prípadoch na základe posúdenia rizika.

Monitorovanie vodných útvarov je v gescii envirorezortu, pričom ÚVZ SR nepredpokladá monitorovanie plastových častíc v pitnej vode na kohútiku, ktorú už priamo konzumujú spotrebitelia.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.