Poľnohospodári na juhu Európy trpia v dôsledku zmeny klímy. Mierne zasiahnuté je aj Slovensko

Európske poľnohospodárstvo zaznamená v dôsledku zmeny klímy značné straty. Najviac zasiahnutý bude juh Európy, mierne negatívnym vplyvom však neunikne ani Slovensko.

Zistenia vyplývajú z najnovšej správy Európskej environmentálnej agentúry (EEA), ktorá rieši vplyvy tohto fenoménu, dôsledky pre ekonomiky a samotných poľnohospodárov, ale aj efektivitu adaptačných opatrení (odkaz na celý dokument nájdete na konci článku).

Podľa najnovšej správy EEA existujú predpoklady, že úroda a živočíšna výroba v niektorých častiach južných a stredomorských regiónov Európy výrazne klesne, prípadne úplne vymizne. Dôvodom majú byť zvýšené negatívny vplyvy zmeny klímy.

Štúdia tvrdí, že prispôsobenie sa zmene klímy musí byť najvyššou prioritou poľnohospodárskeho odvetvia Európskej únie, ak má dôjsť k zlepšeniu odolnosti voči extrémnym udalostiam, ako sú suchá, vlny horúčav a povodne.

Podľa EEA pociťuje celá Európa nepriaznivé vplyvy zmeny klímy. Extrémne počasie vrátane nedávnych vĺn horúčav v mnohých častiach EÚ už spôsobuje poľnohospodárskemu odvetviu značné ekonomické straty.

Agentúra zároveň pripomína, že budúce klimatické zmeny môžu mať aj niektoré pozitívne účinky v dôsledku dlhších vegetačných období a vhodnejších podmienok plodín, tieto účinky však budú vyvážené nárastom extrémnych udalostí, ktoré majú negatívny vplyv na dané odvetvie.

Oblasti, ktoré najviac zasiahlo extrémne počasie v roku 2018 / Foto: EEA

Najnovšia správa je pritom zameraná na kľúčové problémy, ktorým čelí poľnohospodárstvo v EÚ v oblasti zmeny klímy, ako aj na výhľad do blízkej budúcnosti.

Poskytuje tiež prehľad o tom, ako sa politiky a programy EÚ zameriavajú na prispôsobenie sa zmene klímy. Okrem iného obsahuje aj príklady realizovateľných a úspešných adaptačných opatrení.

Hodnotenie EEA je v súlade s kľúčovými zisteniami z nedávnej správy Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC).

Klimatické zmeny ovplyvňujú cenu, kvantitu aj kvalitu

Negatívne vplyvy vedú podľa agentúry k horším úrodám a vyšším výrobným nákladom, ktoré ovplyvňujú cenu, množstvo a kvalitu poľnohospodárskych výrobkov v niektorých častiach Európy.

Aj keď sa predpokladá, že zmena klímy zlepší podmienky pestovania plodín v častiach severnej Európy, opak je pravdou pre produktivitu plodín v južnej časti svetadielu.

Podľa prognóz, ktoré využívajú sofistikovaný emisný scenár, je možné predpokladať, že výnosy nezavlažovaných plodín, ako je pšenica, kukurica a cukrová repa, sa v južnej Európe do roku 2050 znížia až o 50 %.

Využívané poľnohospodárske plochy v rámci členských štátov / Foto: EEA

Takáto skutočnosť by mohla mať za následok výrazný pokles príjmov poľnohospodárov do roku 2050, a to s veľkými regionálnymi rozdielmi.

Podobný scenár zase predpokladá, že hodnoty poľnohospodárskej pôdy sa v niektorých častiach južnej Európy do roku 2100 znížia o viac ako 80 %, čo by mohlo viesť k zastaveniu jej využívania.

Dôraz na adaptačné stratégie

Ovplyvnené sú aj obchodné vzorce, ktoré zasa ovplyvňujú poľnohospodársky príjem. Hoci potravinová bezpečnosť nie je v EÚ ohrozená, zvýšený celosvetový dopyt po potravinách by mohol v nadchádzajúcich desaťročiach vyvíjať tlak na ceny potravín, uvádza EEA.

Agentúra tiež zdôrazňuje, že väčšina členských krajín má zavedené národné adaptačné stratégie. Zatiaľ čo všetky tieto stratégie zahŕňajú poľnohospodárstvo ako prioritné odvetvie, iba obmedzený počet krajín zahrnul adaptačné opatrenia špecifické pre poľnohospodárske odvetvie.

Stratégia adaptácie EÚ je kľúčovou hnacou silou adaptačných opatrení v Európe. Jedným z jej cieľov je začleniť adaptačné opatrenia do rôznych politík EÚ vrátane spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Podľa EEA sa však adaptácia na úrovni poľnohospodárskeho podniku často neuskutočňuje z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, politickej podpory pri adaptácii, inštitucionálnych kapacít a prístupu k medzinárodnému know-how v oblasti adaptácie.

Príklady opatrení / Foto: EEA

Správa zdôrazňuje, že na zlepšenie efektívneho využívania už dostupných adaptačných opatrení, ako sú zavádzania adaptovaných plodín, zlepšené techniky zavlažovania, agrolesníctvo alebo diverzifikácia plodín, je potrebné zabezpečiť viac znalostí, inovácií a zvyšovanie informovanosti.

Tieto postupy by tiež mali viesť k zníženiu emisií skleníkových plynov a látok znečisťujúcich ovzdušie, lepšiemu hospodáreniu s pôdnymi a vodnými zdrojmi, čo zase pomôže zachovať miestne ekosystémy a biodiverzitu.

V správe EEA takisto navrhuje, aby členské štáty EÚ efektívnejšie priorizovali adaptáciu v poľnohospodárskom sektore, napríklad zvýšením financovania adaptačných opatrení prostredníctvom implementácie spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Slovensko bude trápiť erózia

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.