Eversheds Sutherland
BELIMO
INISOFT

Podpora recyklácie vôd zo strany štátu je u nás oproti susedným krajinám pozadu

Systémy na recykláciu sivej aj dažďovej vody sú pre obyvateľov z ekonomického hľadiska často nedostupné. Pomôcť by mohlo vykonanie legislatívnych zmien.

Podpora recyklácie vôd zo strany štátu je u nás oproti susedným štátom pozadu

Foto: Depositphotos

Politici by mali vykonať legislatívne zmeny, ktoré sa týkajú využívania dažďových a sivých vôd. Na podujatí Recyklácia vôd ako nástroj riešenia klimatickej krízy, ktorý organizovala Slovenská rada pre zelené budovy, sa na tom zhodli zástupcovia spoločností podnikajúcich vo vodnom hospodárstve, ako aj zástupcovia akademickej obce.

 „Voda je národným bohatstvom, avšak čísla ukazujúce stav dostupnosti pitnej vody v budúcnosti sú alarmujúce. Vieme, že s vodou je potrebné šetriť, to sa však nezaobíde bez opory v legislatíve,“ uviedla Martina Huňačková, obchodno-technická zástupkyňa spoločnosti ASIO-SK, pričom podľa nej je potrebné zabezpečiť, aby schvaľovanie systémov na využívanie dažďovej a sivej vody bolo bezproblémové.

„Najlepším a najlacnejším zdrojom sú úspory. Ak teda ušetríme na bytovom dome vďaka dažďovým a sivým vodám a úsporným výtokom približne 40 % nákladov na pitnú vodu, bude sa postupnou modernizáciou, resp. novou úspornou výstavbou navyšovať rezerva zdrojov vody,“ uviedol Zdeněk Petrů, konateľ spoločnosti Koncept Ekotech. Zároveň dodal, že práve tak sa môže zabezpečiť strategická sebestačnosť v oblasti vody pre budúce generácie.

Podpora zo strany štátu nie je dostatočná

Účastníci podujatia sa zhodli, že je dôležité, aby sa v oblasti architektúry a stavebníctva neprinášali len lacné a rýchle riešenia, ale aj zelené riešenia, ktoré podporujú spomaľovanie klimatickej zmeny a sú dlhodobo udržateľné a prospešné. A tento trend by mal podporovať aj štát.

„Avšak aj čo sa týka dotácií a grantov sme na Slovensku o niekoľko krokov pozadu oproti susednej Českej republike. Systémy na recykláciu sivej aj dažďovej vody sú pre bežných obyvateľov z ekonomického hľadiska často nedostupné a pre developerov nezaujímavé,“ skonštatovala M. Huňačková.

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Printový štvrťročník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Mohlo by vás zaujímať

Spočítali, koľko stáli povodne. Najviac zásahov hlásil východ, ale najväčšie sumy išli inam

Spočítali, koľko stáli povodne. Najviac zásahov hlásil východ, ale najväčšie sumy išli inam

Prvé vyčíslenie za rok 2025 ukazuje, že povodne zasiahli sedem krajov a najväčšie škody nahlásili samosprávy.

Padla najväčšia suma za ostatné roky. Štát vyčíslil, koľko stáli povodne v roku 2024

Padla najväčšia suma za ostatné roky. Štát vyčíslil, koľko stáli povodne v roku 2024

Povodňové škody a ďalšie náklady spojené s povodňami sa vlani vyšplhali na milióny eur.

V parlamente je ďalšia novela vodárenského zákona, týka sa aj investícií vodární

V parlamente je ďalšia novela vodárenského zákona, týka sa aj investícií vodární

Predkladateľ tvrdí, že jeho cieľom je vniesť do sektoru vodárenstva väčšiu transparentnosť a nastaviť kontrolovateľné riadenie vodárenských spoločností.

X
X
X
X