Oceány začnú emitovať CFC poškodzujúce ozónovú vrstvu, predpovedá štúdia

O oceánoch je známe, že dokážu absorbovať oxid uhličitý, ale aj iné plyny, ktoré by mohli narúšať ozónovú vrstvu. Napríklad britskí vedci v nedávnej štúdii zistili, že vo svetovom oceáne sa dokonca ukladá výrazne väčšie množstvo CO2, ako avizovali predošlé vedecké odhady.

Svetové oceány sú však zároveň obrovským úložiskom takzvaných chlórfluórovaných uhľovodíkov (CFC), ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu. Absorbujú tieto plyny z atmosféry, pričom v ich hĺbkach môžu zostať uchované po celé stáročia.

Morské CFC sa už dlho používajú ako stopovacie látky na štúdium oceánskych prúdov, predpokladá sa však, že ich vplyv na atmosférické koncentrácie je zanedbateľný. Vedci z Massachusettského technologického inštitútu (MIT) najnovšie zistili, že oceánske prúdy najmenej jedného typu CFC, známeho ako CFC-11, skutočne ovplyvňujú atmosférické koncentrácie.

Využívanie CFC upravuje Montrealský protokol

CFC-11 je chlórfluórovaný uhľovodík, ktorý sa ešte v nedávnej minulosti bežne používal na výrobu chladiacich médií do chladničiek či izolačných pien.

Keď sa chemikália emituje do atmosféry, spustí reťazovú reakciu, ktorá ničí ozón, atmosférickú vrstvu, ktorá chráni Zem pred škodlivým ultrafialovým žiarením. Od roku 2010 sa Montrealským protokolom postupne zastavuje výroba a používanie tejto chemikálie na celom svete.

Od postupného obmedzovania použitia tak hladiny CFC-11 v atmosfére ustavične klesali, pričom vedci odhadujú, že oceán absorboval asi päť až desať percent všetkých vyprodukovaných emisií CFC-11. Keďže koncentrácie chemickej látky v atmosfére naďalej klesajú, dá sa predpokladať, že oceán sa CFC-11 presýti, čo bude viesť k tomu, že sa stane skôr zdrojom ako pohlcovačom.

„V istom čase boli ľudské emisie také veľké, že to, čo smerovalo do oceánu, sa považovalo za zanedbateľné. Teraz, keď sa pokúšame zbaviť ľudských emisií, zisťujeme, že už nemôžeme úplne ignorovať to, čo sa deje v oceáne,“ konštatuje spoluautorka štúdie Susan Solomon.

V najnovšej štúdii sa tím MIT snažil zistiť, kedy sa oceán stane zdrojom tejto nebezpečnej chemikálie a do akej miery by mohol prispieť ku koncentráciám CFC-11 v atmosfére. Tiež sa snažili pochopiť, ako by zmena klímy ovplyvnila schopnosť oceánu absorbovať chemikáliu v budúcnosti.

Z pohlcovačov sa stanú emitéri

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.