Oceán je najteplejší za posledných 3000 rokov

Dvetisíc rokov v sedimente

Klimatológovia odobrali vzorky sedimentov z dna jazera Sawtooth, ktoré leží v arktickej oblasti v Kanade, vďaka čomu dokázali predĺžiť dobu merania povrchovej teploty oceánu zo sto na dvetisícdeväťsto rokov. Z výskumu vyplýva, že najteplejším intervalom za toto obdobie je posledné desaťročie.

Francois Lapointe a Raymond Bradley z University of Massachusetts Amherst a Pierre Francus z University of Québec-INRS viedli tím, ktorý analyzoval dokonale zachované vrstvy sedimentu, ktoré sa rok po roku hromadili v jazere na Ellesmerovom ostrove, ktorý sa nachádza v kanadskom teritóriu Nunavut. 

Kľúčovú úlohu pre vedcov zohrával titán, ktorý vo vzorkách zostal po storočiach zvetrávania hornín. Meraním koncentrácie titánu v rôznych vrstvách dokázali odhadnúť relatívnu teplotu a atmosférický tlak v konkrétnom čase.

Záznamy, ktoré týmto spôsobom výskumníci rozšírili o viac ako dvetisíc rokov, ukazujú, že najchladnejšie teploty sa vyskytovali približne medzi rokmi 1400 až 1600 n.l. a najteplejším intervalom bolo posledné desaťročie.

„Naše dáta predstavujú prvú rekonštrukciu povrchových teplôt Atlantického oceánu za posledných 3 000 rokov, ktorá umožní klimatológom lepšie pochopiť mechanizmy, ktoré stoja za dlhodobými zmenami v správaní Atlantického oceánu,“ vysvetľuje Pierre Francus.

Keď sú teploty nad severným Atlantikom chladné, vo väčšine kanadských oblastí Arktídy a Grónska je relatívne nízky atmosférický tlak. To je spojené s pomalším topením snehu v tejto oblasti a vyššou hladinou titánu v sedimentoch. K opačnej situácii dochádza, keď je oceán teplejší – atmosférický tlak je vyšší, topenie snehu je rýchle a koncentrácia titánu klesá.

Francois Lapointe hovorí: „Pomocou týchto spojitostí sme dokázali zrekonštruovať, ako sa teploty povrchu Atlantického oceánu menili za posledných dvetisícdeväťsto rokov, čím sme vytvorili najdlhšie meranie, aké je v súčasnosti k dispozícii.“

Vedci tvrdia, že ich zrekonštruované záznamy o teplote významne korelujú s niekoľkými ďalšími nezávislými meraniami zo sedimentov z Atlantického oceánu, pozbieranými od severu Islandu po pobrežie Venezuely, čo potvrdzuje dôveryhodnosť výskumu z hľadiska dlhodobej variability teplôt Atlantiku. Výsledky sú tiež porovnateľné s európskymi teplotami za posledných dvetisíc rokov.

Arktída zažíva výkyvy teplôt

Výkyvy teplôt povrchu oceánu súvisia aj s ďalšími významnými klimatickými otrasmi, ako sú suchá v Severnej Amerike či sila hurikánov. Keďže však merania povrchových teplôt mora siahajú iba zhruba sto rokov dozadu, presná dĺžka a variabilita cyklu výkyvov v Atlantiku nebola doteraz riadne preskúmaná.

Otepľovanie podnebia v Arktíde je teraz dvakrát alebo trikrát rýchlejšie ako na zvyšku planéty. Zosilnené alebo tlmené je aj prirodzenou premenlivosťou podnebia, ktorá zahŕňa zmeny povrchovej teploty v severnom Atlantiku, ktoré sa zdanlivo striedajú v cykloch asi šesťdesiat až osemdesiat rokov.

 „Posledných pár liet je bežné, že v regióne prevláda vysoký atmosférický tlak – jasné nebo. Maximálne teploty často dosahujú aj 20 °C a trvajú aj niekoľko dní alebo dokonca týždňov, ako napríklad v roku 2019.“

„To malo nezvratný vplyv na snehovú pokrývku, ľadovce a permafrost,“ poznamenáva Lapointe, ktorý sa posledné desaťročie venuje terénnemu výskumu v kanadskej Arktíde.

Raymond Bradley dodáva: „Povrchové vody Atlantiku sú približne od roku 1995 neustále teplé. Nevieme, či sa v blízkej budúcnosti posunieme do chladnejšej fázy, čo by zrýchlené arktické otepľovanie trochu spomalilo.“

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.