V Kalifornii vyvinuli metódu zachytávania vodnej pary, ktorou imitujú kolobeh vody v prírode. Mohla by zjednodušiť odsoľovanie alebo sa stať základom pre systém recyklácie vody v jadrových elektrárňach.
Voda steká po nitkách
Tím inžinierov z Kalifornskej univerzity v Los Angeles sa inšpiroval tvorbou kvapiek rosy na pavučinách. Vyvinuli celkom jednoduchý, no jedinečný a efektívny spôsob zachytávania vodnej pary, ktorá sa premení na čistú sladkú vodu. Rovnakou technológiou vedia tiež recyklovať priemyslenú vodu, ktorá by sa inak nezužitkovala.
Systém je hustou spleťou paralelných bavlnených vlákien, ktoré sú spustené vertikálne, čo umožňuje kvapkám vody nepretržite stekať. Pod touto „pavučinou“ je umiestnený ventilátor, ktorý tlačí smerom nahor vodnú paru. Hore je zachytia mokré nitky, na ktorých dôjde ku kondenzácii. Vzniknutá voda sa odvádza do zbernej nádoby.
Na systéme je navyše obdivuhodné to, že je schopný vyrábať kvapky vody rovnakej veľkosti, ktoré stekajú konštantnou rýchlosťou. Keďže kvapky vody sú zaoblené, vzniká efekt, ktorý sa dá prirovnať k snehovej guli, ktorá sa kotúľa z kopca, čím sa jej objem neustále zväčšuje. Kvapky na seba nadväzujú vodnú paru počas toho, ako sa kĺžu po vlákne.
Rôzne využitia
Okrem toho, že tento systém dokáže zbierať vodu z atmosféry, dal by sa využiť aj na výrobu čistej sladkej vody z masy odparenej z odpadovej vody s vysokou mierou slanosti. Tá vzniká napríklad pri spracovávaní ropy a zemného plynu alebo z odtoku zo zavlažovania.
Metóda by sa dala zaviesť aj do jadrových elektrární, kde by sa stali súčasťou chladiacich veží. Para, ktorá sa nimi normálne odvádza, by sa opätovne premenila na vodu. Takto recyklovaná voda by sa dala znova využiť na chladenie.
Súčasné metódy sú drahé a neefektívne
Existujúce systémy na zachytávanie vodnej pary fungujú väčšinou na princípe chladného kovu, striekacích trysiek alebo elektrických polí, no takmer žiadne nie sú zaužívané, keďže ich výroba je nákladná a z energetického hľadiska nie sú efektívne.
Z prieskumu vyplýva, že v porovnaní s existujúcimi technológiami na premenu vodnej pary na sladkú vodu je tento nový spôsob až o dvesto percent účinnejší.
„Narastajúce povedomie o nedostatkoch sladkej vody bolo motiváciou pre výskum ekonomicky uskutočniteľných metód zachytávania vodnej pary,“ vysvetľuje profesor Sungtaek Ju, ktorý bol vedúcim výskumu.
„Myšlienka napodobniť kolobeh vody v prírode je tu už celkom dlho. Avšak zostrojenie systému, ktorý by bol lacný, bolo veľkou výzvou. Naša technológia je finančne nenáročná, ľahká a energeticky efektívna. Tieto faktory by mohli uľahčiť jej zavádzanie.“
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.