Nová metóda spoľahlivo odhalí, či má vodný zdroj dostatok kyslíka

Organické látky z odpadových vôd 

Keď odpadové vody z dedín a miest presiaknu do riek alebo jazier, v prírode sa spolu s fekálnymi látkami hromadia tuky, bielkoviny, cukry a iné organické látky obsahujúce uhlík, ktoré následne rozkladajú baktérie živiace sa kyslíkom.

Čím väčší je objem presiaknutej odpadovej vody, tým lepšie sa baktériám darí, čo však má za následok, že obsah kyslíka vo vode sa neustále znižuje, až nakoniec rybám a iným vodným živočíchom dochádza vzduch. Týmto spôsobom v mnohých riekach a jazerách po celom svete vznikli „zóny smrti“, ktoré sa vyznačujú extrémne nízkou koncentráciou kyslíka.

S cieľom zistiť, ako veľmi sú vody znečistené organickými látkami z odpadových vôd, odoberajú vládne orgány a výskumníci v oblasti životného prostredia pravidelne vzorky vody. Veľmi často za týmto účelom používajú metódu merania, v rámci ktorej sa na stanovenie obsahu organických látok využíva chemická reakcia.

Medzinárodný tím vedcov z nemeckej výskumnej inštitúcie Helmholtz-Zentrum Hereon v novom výskume však poukazuje na skutočnosť, že z hodnôt, ktoré táto zaužívaná metóda poskytuje, je ťažké vyvodiť skutočnú mieru znečistenia vody.

„V našej štúdii preto predstavujeme aj novú metódu, vďaka ktorej budú merania v budúcnosti oveľa spoľahlivejšie,“ hovorí profesor Helmuth Thomas, ktorý je riaditeľom Hereonovho inštitútu uhlíkových cyklov.

Chemická spotreba kyslíka

V konvenčnej metóde merania sa vzorky vody zmiešavajú s chemickými látkami manganistanom alebo dichrómanom, ktoré majú vysokú reaktivitu a za krátky čas rozložia všetky organické látky. Množstvo spotrebovaného manganistanu alebo dichrómanu sa následne dá použiť na určenie množstva organických látok, ktoré sa vo vzorke vody nachádzali.

Odborne sa tento postup nazýva „chemická spotreba kyslíka“ či CHSK. Problém s meraniami CHSK spočíva v tom, že sa v nich nedá rozlíšiť medzi organickými látkami, ktoré sa hromadia vo vode spolu s odpadovými vodami, a tými, ktoré sa vyskytujú prirodzene, napríklad lignín a humínové kyseliny, ktoré sa uvoľňujú pri rozklade dreva. Znečistenie vody sa preto dá iba ťažko odlíšiť od prirodzeného obsahu organických látok.

„Našou metódou sme napríklad zistili, že v rieke Han v Južnej Kórei došlo za posledných dvadsaťpäť rokov k poklesu znečistenia organickými látkami z odpadových vôd. Merania CHSK však stále vykazujú rovnako vysoké hodnoty ako predtým, keďže v tejto rieke prírodné látky tvoria veľkú časť organických látok,“ uvádza Helmuth Thomas.

foto: Pexels, Edward Jenner

Biologická spotreba kyslíka

Vedci sa teda pozreli na to, ako je možné skutočnú mieru znečistenia odmerať spoľahlivejšie. Už desaťročia existuje metóda biologického merania, no je oveľa zložitejšia ako metóda CHSK, a preto ju orgány verejnej správy a výskumné inštitúcie používajú zriedkavejšie.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.