Nóri premieňajú živiny z odpadových vôd na hnojivo

Je známe, že živiny obsiahnuté v odpadových vodách, napríklad fosfor a dusík, ktorých v súčasnosti celosvetovo začína byť nedostatok, sa dajú využiť na hnojenie. Nórske mestské čistiarne odpadových vôd sa preto rozhodli tieto cenné zdroje opätovne získavať.

Do projektu s názvom Wider Uptake, teda „širšie využitie“, sú zapojené spoločnosti zaoberajúce sa úpravou vody a čistením odpadových vôd, výskumné ústavy a podniky súkromného sektoru v piatich krajinách.

Cieľom iniciatívy je zistiť, ako optimalizovať využívanie vodných zdrojov, obmedziť vypúšťanie a rozvíjať udržateľné obchodné modely v rámci vodohospodárskeho sektoru.

„A nezávisí to nevyhnutne od technológie, pretože systémov na recykláciu zdrojov z odpadových vôd nie je málo. Prekážky zvyčajne vznikajú dôsledkom predpisov a nedostatkom obchodných modelov,“ hovorí projektový manažér Herman Helness z nórskej výskumnej organizácie SINTEF.

Opätovné získavanie fosforu

Jedného z demonštračných projektov v rámci Wider Uptake sa zúčastňuje nórska spoločnosť IVAR IKS, ktorá sa zaoberá odpadovým a vodným hospodárstvom.

V spolupráci s firmou Host verdien i avfall AS opätovne získava fosfor obsiahnutý v kaloch z odpadových vôd a používa ho na výrobu hnojív a iných produktov pre pôdu, ako aj bioplynu a energie.

„V minulosti sa čistiarne odpadových vôd zameriavali predovšetkým na odstraňovanie organických látok a cenné zdroje sa počas tohto procesu strácali. My teraz pracujeme na tom, aby sme živiny spätne získavali, nie ich vypúšťali do mora,“ uvádza Leif Ydstebo, ktorý je technickým manažérom spoločnosti IVAR zodpovedným za kaly a bioplyn.

Keď sa kal odstráni z odpadovej vody, obsahuje dusík aj fosfor, no nie v dostatočnom množstve nato, aby sa dal účinne použiť ako hnojivo. Za účelom recyklovať ešte viac fosforu chcú autori projektu extrahovať látku, ktorá sa nazýva struvit a obsahuje oba prvky.

„Naším plánom je zaviesť do čistiarne odpadových vôd novú recyklačnú technológiu. Aby sa nám to podarilo, musíme najskôr vykonať niekoľko laboratórnych testov, pomocou ktorých určíme metódu, ktorá je pre našu čistiareň najvhodnejšia,“ vysvetľuje Leif Ydstebo.

Cieľom je dosiahnuť, aby bola čistiareň odpadových vôd pre dvanásť nórskych obcí, ktoré ju vlastnia, čo najziskovejšia.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.