Pravdepodobne sa tam dostali cez vodonosnú vrstvu z povrchových vôd.
Skúmali vodonosnú vrstvu
Je známe, že mikroplasty kontaminujú povrchové vody, no vedci sa len teraz začali zaoberať ich prítomnosťou v systémoch podzemných vôd. Nová štúdia výskumníkov z University of Illinois at Urbana-Champaign je prvá, ktorá odhaľuje prítomnosť mikroplastov vo vodonosnej vrstve vo vápencových trhlinách. Tie sú zdrojom podzemnej vody, ktorý predstavuje 25% celosvetovej zásoby pitnej vody.
Podzemná voda prúdi prasklinami a dutinami vápenca a niekedy so sebou nesie aj splašky alebo masu odtečenú z ciest, skládok a poľnohospodárskych plôch.
Štúdia identifikovala prítomnosť mikroplastových vláken spolu s rôznymi druhmi liekov a znečisťujúcimi látkami pochádzajúcimi z domácností. Vedci skúmali dva systémy vodonosných vrstiev v Illinois.
„Plasty sa v životnom prostredí rozpadajú na mikroplasty, ktoré často končia vo vnútornostiach morských živočíchov, čím sú tieto živočíchy vystavené chemikáliám,“ vysvetľuje John Scott, výskumný pracovník z Illinois Sustainable Technology Center a jeden z autorov štúdie.
„Keď sa plasty rozkladajú, správajú sa ako špongie, ktoré pohlcujú kontaminanty a mikróby a nakoniec sa môžu dostať až do nášho potravinového reťazca.“
Sedemnásť vzoriek
Výskumníci zhromaždili sedemnásť vzoriek podzemných vôd zo studní a prameňov – jedenásť z vodonosnej vrstvy pretekajúcej vápencom s mnohými puklinami, ktorá sa nachádza blízko metropolitnej oblasti St. Louis, a šesť z vodonosnej vrstvy s oveľa menej puklinami z vidieckej oblasti na severozápade Illinois.
Mikroplasty obsahovali všetky vzorky okrem jednej. Maximálna zaznamenaná koncentrácia bola 15,2 častíc na liter – namerali ju vo vzorke z prameňa v oblasti St. Louis. Scott uvádza, že nie je jasné, čo toto zistenie vlastne znamená, keďže zatiaľ neexistujú žiadne štúdie alebo nariadenia, ktoré by zhodnocovali podobné riziko.
Výskumníci však zistili, že výsledky, ktoré namerali, sú porovnateľné s koncentráciami mikroplastov zistenými v povrchových vodách, napríklad v riekach a potokoch v oblasti Chicaga, tvrdí Samuel V. Panno z geologického výskumného ústavu v Illinois, ktorý je zároveň hlavným autorom štúdie.
Na závery je skoro
„Výskum, ktorý sa touto témou zaoberá, je zatiaľ v počiatočnom štádiu, preto si nemyslím, že existuje referenčný rámec, na základe ktorého by sme mohli robiť predpovede do budúcnosti alebo určiť hranice toho, čo sa považuje za nízku alebo vysokú koncentráciu,“ povedal Tim Hoellein, profesor biológie na Loyola University Chicago a spoluautor štúdie.
Vedci sa zatiaľ snažia hlavne odmerať, aké množstvo mikroplastov sa v podzemných vodách nachádza a zistiť, odkiaľ presne pochádzajú. Popri mikroplastoch našli vo vzorkách aj kontaminanty z prípravkov používaných v domácnosti a liekov, čo by mohlo naznačovať, že mikroplastové vlákna pochádzajú zo septikových systémov.
Scott poukazuje na fakt, že obrovské množstvo polyesterových vláken sa do septikových systémov dostane už len pri každom praní. Keďže vodonosná vrstva predstavuje miesto stretnutia povrchovej a podzemnej vody, je podľa neho dosť možné, že mikroplasty do nej prenikajú práve týmto spôsobom.
Podľa vedcov treba v tejto oblasti vykonať ešte oveľa hlbší výskum, no dá sa predpokladať, že kontaminácia povrchovej aj podzemnej vody mikroplastami bude v najbližších rokoch predstavovať problém.
Štúdia bola publikovaná vo vedeckom periodiku Groundwater.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.