Toxické látky v Dunaji a kauza továrne Samsung hrajú pred voľbami v Maďarsku prím

Zistenia maďarských vedcov o výskyte toxických látok v Dunaji otvorili otázku vplyvu priemyslu na životné prostredie aj bezpečnosť pitnej vody. Téma zároveň vstúpila do ostrej politickej konfrontácie pred parlamentnými voľbami, ktoré sa v Maďarsku uskutočnia 12. apríla. 

Opozičný líder Péter Magyar spája environmentálne riziká s fungovaním batériovej továrne Samsung SDI v Göde, zatiaľ čo úrady ubezpečujú, že pitná voda zostáva bezpečná.

Výskum odhalil „večné chemikálie“

Nová štúdia Ekologického výskumného centra HUN-REN (Magyar Kutatási Hálózat) skúmala kvalitu vody a sedimentov Dunaja v okolí veľkých priemyselných prevádzok vrátane batériových fabrík, papierne a ropnej rafinérie. 

Vedci sa zamerali na skupinu látok PFAS, označovaných aj ako „večné chemikálie“, ktoré sa v prírode rozkladajú len minimálne a majú schopnosť hromadiť sa v živých organizmoch.

Odbery prebiehali od júla 2024 do januára 2025 na ôsmich lokalitách a zahŕňali celkovo 96 vzoriek vody a riečnych sedimentov. Najvyššie koncentrácie zaznamenali v blízkosti miest, kde do rieky ústi priemyselná odpadová voda, pričom smerom po prúde klesali približne o 30 až 40 percent.

Takýto priebeh podľa výskumníkov naznačuje priemyselný pôvod znečistenia, hoci štúdia priame prepojenie s konkrétnymi závodmi nepreukázala.

Výrazné hodnoty sa objavili najmä pri batériovom závode v Komárome a pri papierni v Dunaföldvári. V niektorých prípadoch bola koncentrácia látok v sedimentoch až stonásobne vyššia než vo vode.

Čo sú PFAS a prečo vyvolávajú obavy

PFAS predstavujú tisíce chemických látok obsahujúcich fluór, ktoré sa v priemysle používajú pre svoju vysokú stabilitu a odolnosť voči teplu či vode. Práve preto sa v prírode rozkladajú len veľmi pomaly a postupne sa hromadia v organizmoch aj v potravovom reťazci. 

V batériovom priemysle sa používajú najmä PFAS s kratšou chemickou štruktúrou, ktoré sa menej zachytávajú na dne rieky a vo vode sa šíria ľahšie. Podľa vedcov preto môžu predstavovať väčšie riziko pre zdroje pitnej vody získavanej brehovou filtráciou. 

Vedci zároveň upozornili, že látky sa môžu pri povodniach znovu uvoľňovať z usadenín na dne riek a dlhodobo ovplyvňovať vodné ekosystémy.

Riziko pre pitnú vodu a norma

Zistenia výskumu nadobudli väčší význam po tom, čo začala platiť nová európska smernica o pitnej vode. Tá stanovuje limit pre celkovú koncentráciu PFAS na úrovni 0,5 mikrogramu na liter. Keďže viaceré mestá vrátane Budapešti získavajú vodu z Dunaja prostredníctvom brehovej filtrácie, vedci upozornili na potrebu preveriť účinnosť existujúcich technológií čistenia.

Profesor Gyula Záray uviedol, že niektoré PFAS používané v batériách môžu prenikať aj cez prirodzený filtračný systém, čo by si mohlo vyžiadať dodatočné úpravy vody, napríklad pomocou aktívneho uhlia či reverznej osmózy. 

Zároveň poukázal na problém nedostatočných informácií o chemikáliách používaných vo výrobe, ktoré firmy často považujú za obchodné tajomstvo, čo komplikuje kontrolu aj vývoj účinnejších spôsobov čistenia vody.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.