Kvalita európskych vôd narastá, veľa cieľov však do roku 2020 nestihneme naplniť

Európska únia v mnohých oblastiach zlyháva v naplnení environmentálnych cieľov do roku 2020, tvrdí Európska environmentálna agentúra.

Ide predovšetkým o oblasti ochrany biodiverzity a prírodného kapitálu. Vo sfére naštartovania udržateľnej a nízkouhlíkovej ekonomiky trendy a vyhliadky vzbudzujú väčšie obavy, ako tomu bolo v predchádzajúcom roku.

Ročná správa EEA s názvom Environmental Indicator Report poskytuje prehľad ročného progresu v 29 vybraných environmentálnych cieľoch.

Tie sú dôležité najmä z hľadiska dosiahnutia priorít v rámci siedmeho environmentálne akčného programu (EAP), ktorý rieši otázky prírodného kapitálu, udržateľnej a nízkouhlíkovej ekonomiky, ale aj ľudské zdravia.

Prieskum EEA ukázal, že program v oblasti biodiverzity má značné limity, zatiaľ čo zvyšné dve priority dosiahli zmiešané výsledky.

Povrchové vody často nedosahujú dobrý ekologický stav

Čo sa týka kvality povrchových vôd, tu je trend oproti predchádzajúcim rokom v podstate nezmenený.

Zaujímavejšie je však stanovisko EEA, podľa ktorej Únia do roku 2020 nedokáže splniť stanovené ciele v tejto oblasti.

Špecifický cieľ stanovuje, že do roku 2020 by mali členské štáty dosiahnuť dobrý stav povrchových vôd, ktorý určuje Rámcová smernica o vode.

„Vzhľadom na vysokú mieru povrchových vôd, ktoré nedosahujú dobrý ekologický status, je nepravdepodobné, že do roku 2020 dosiahneme dobrý stav vôd,“ konštatuje EEA.

Z hľadiska kvality sú na tom najlepšie európske jazerá, za ktorými nasledujú pobrežné vody. Úplne najhoršie sú na tom ústia riek, pričom slabšiu kvalitu dosahujú aj viaceré rieky vo všeobecnosti.

EEA zároveň zdôrazňuje, že najväčšou hrozbou kvality povrchových vôd v súčasnosti aj naďalej zostáva poľnohospodárska činnosť.

Slovensko je lepším priemerom

Zaujímavé je, že napríklad v belgických Flandrách, severnom Nemecku a Holandsku je ekologický stav viac ako 90 % povrchových vôd buď v priemernom, slabšom, alebo doslova v zlom stave.

Ďalšie problémové oblasti zahrňujú susedné Česko, južné Anglicko, severné Francúzsko, južné Nemecko, Maďarsko a Poľsko, kde status 70 až 90 percent sladkovodných tokov je v podpriemernom stave.

V tejto oblasti patrí Slovensko k európskemu nadpriemeru, keďže približne 40 až 50 percent zdrojov je v slabšom ekologickom stave.

Vody na kúpanie dosahujú dobrú kvalitu

Pozitívnejšou správou je však kvalita vôd určených na kúpanie. Tu EEA uvádza, že oproti predchádzajúcemu roku došlo k zlepšeniu situácie a zároveň vidí aj vysokú možnosť naplnenia stanovených cieľov do roku 2020.

V tomto prípade ide o špecifický cieľ zvýšiť počet vôd určených na kúpanie, ktoré majú úroveň „skvelej“ alebo „dobrej“ kvality. Tú určuje smernica EÚ o riadení kvality vody určenej na kúpanie.

Štandardy minimálnej kvality vody naplnilo až 96 percent všetkých európskych vôd určených na kúpanie za rok 2017.

Táto kvalita sa každoročne zvyšuje aj vďaka investíciám do kanalizačných systémov, lepšej úpravy odpadovej vody a znižovania znečistenia z poľnohospodárskej činnosti.

Slovensko je na chvoste

V porovnaní s ostatnými členskými krajinami má však Slovensko čo zlepšovať. V kategórii vôd so skvelou kvalitou sme značne pod celoeurópskym priemerom. Horšie je na tom už len Albánsko, Rumunsko a Bulharsko.

Napriek tomu však viac ako 60 % z celkového množstva vôd na Slovensku dosahuje skvelú kvalitu. Krajiny s najlepšími výsledkami, akými sú napríklad Luxembursko, Cyprus, Malta, Rakúsko, Chorvátsko či Nemecko, však majú tieto hodnoty aj viac ako o 30 percent vyššie.

Budúcnosť odberu vôd zostáva nejasná

Optimistické výsledky priniesla aj oblasť využívania sladkovodných zdrojov. EEA však zdôrazňuje, že nie je vôbec jasné, či Únia dosiahne naplnenie cieľov do roku 2020.

V tomto prípade špecifický cieľ stanovuje, že odbery vody by mali zostať na úrovni pod 20 % dostupných sladkovodných zdrojov.

EEA zároveň uvádza, že napriek zníženiu rozlohy európskej oblasti, ktorá je zasiahnutá vodným stresom, aktívne body s vodným stresom pravdepodobne zostanú aj naďalej.

Je tomu tak kvôli pokračujúcim tlakom, akými sú klimatické zmeny, nárast populácie, urbanizácie a poľnohospodárskej činnosti.

Slovensko má nižšie odbery vody

Východná Európa v tejto oblasti vylepšuje celoeurópsky priemer. Zatiaľ čo západná Európa v roku 2015 využívala celkovo 80 miliárd kubických metrov sladkej vody, v prípade východnej časti Únie to bolo len niečo cez 20 miliárd.

Najväčší objem z takto spotrebovanej vody v západnej aj východnej Európe smeruje na chladiace energetické procesy.

V južnej Európe smeruje zase drvivá väčšina celkového objemu na poľnohospodársku činnosť a v severnej Európe na verejné zásobovanie vodou a stavebný priemysel.

Tvorba odpadu narastá aj v dôsledku vodného sektora

EEA si zobrala do hľadáčika aj iné oblasti, ktoré aspoň sčasti súviseli s vodou. Jednou z nich je tvorba odpadu, ktorá sa podľa agentúry každoročne zvyšuje.

V tomto prípade však EEA spojila vodný sektor s odpadovým, takže nie je jasné, koľko odpadu pochádza práve v dôsledku vodného sektora.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.