Kúpeľ v termálnej vode zadarmo? Pozrite si výber miest na Slovensku, kde nezaplatíte ani cent

Nielen v lete, ale aj v zime máte možnosť navštíviť niekoľko miest, kde sa dá kúpať v liečivých prameňoch, ktoré vám zohriala sama príroda. Mnohé z nich sa využívali sa už od doby rímskej, iné vznikli vďaka geologickým prieskumom a vďaka svojej nízkej výdatnosti boli ponechané bez ďalšieho využitia. Pripravili sme pre vás tipy na tie najzaujímavejšie.

Liptovský Ján

Na konci tejto obce pramení čiastočne upravený prírodný termálny výver, ktorý miestni obyvatelia nazývajú “kaďa”.

Voda, ktorá tu vyviera na povrch je mineralizovaná, hydrouhličitanovo-síranová, silne uhličitá, vápenato-horečnatá, hypotonická. Má dokázateľne liečivé účinky pri reumatických chorobách, ochoreniach ženských orgánov, kožných ochoreniach, chorobách pohybového ústrojenstva.

Teplota termálneho prameňa je 20°C a výdatnosť 10,6 litra/min. Voda obsahuje hlavne sírany, vápnik, horčík a železo. Napriek svojej nízkej teplote majú v nej obsiahnuté plyny efekt perličkového kúpeľa a zahrejú celé telo aj v zime.

Foto: Wikimedia Commons

Kalameny

V poslednej dobe značne spopularizovaný prameň v liptovskej obci Kalameny, neďaleko kúpeľov Lúčky. Ku pomerne frekventovanej lokalite sa možno dostať autom a poznajú ju aj turisti zo zahraničia. Vďaka teplote približne 33°C je možné pohodlné kúpanie aj v mraze.

Ide o umelý vrt z roku 2000 s hĺbkou 500 m. Je obkolesený jazierkom s rozmermi 20×10 metrov, ktoré odteká do vedľajšieho potoka Kalamenianka. Voda má silný sírny zápach, je slabo mineralizovaná, sírano-hydrouhličitanová, vápenato-horečnatá voda, vlažná, hypotonická.

V Kalamenoch sa dá pohodlne kúpať aj v treskúcej zime. Foto: Ubytovanieluckykupele.sk

Lukavica

Lukavický termálny prameň sa nachádza pri jednej z mestských častí Žarnovice. Zdrojom termálnej vody s teplotou 35°C je hydrogeologický vrt LKC-4 Lukavica. Bol navŕtaný v hĺbke 792 – 851 metrov počas hydrogeologického prieskumu, vykonávaného v tejto oblasti Štiavnického stratovulkánu v roku 1980.

Výdatnosť prameňa je 9,9 l/s. Jedná sa o vodu vápenato-horečnatú, hydrogénuhličitanovú, siričitanovú. Jej mineralizácia dosahuje len 0,37 g/l, nejedná sa teda o minerálnu vodu. Napriek tomu je príjemným miestom na kúpanie , ktoré je využívané aj v zime.

Foto: Hnonline.sk

Chorvátsky Grob

Mnohé termálne pramene na južnom Slovensku vznikli zo starých vrtov z naftového prieskumu. Jedným z nich je aj tento, ktorý sa nachádza sa medzi Chorvátskym Grobom a Čiernou Vodou. Pôvodne mal slúžiť na výskumné účely a dnes je obľúbeným miestom na kúpanie.

Tento vrt sa volá FGB-1 a bol vyhĺbený v rokoch 1973 - 1974. Voda je v hĺbke 971 až 1 210 metrov. Voľne vychádza na povrch asi 1,9 litra za sekundu a jej teplota dosahuje až 50°C. Neďaleko je druhý vrt, hlboký 500 metrov s teplotou len 24°C. Medzi jazierkami je hadica, ktorá reguluje teplotu.

Zaujímavosťou je, že na mieste, kde voda vyteká z hadice, niekedy stačí zapáliť zápalku a horí. Je to kvôli tomu, že sprievodný plyn obsahuje metán.

Foto: Hnonline.sk

Vyšné Ružbachy

V kúpeľnej obci Vyšné Ružbachy sa nachádzajú štyri veľké a niekoľko malých travertínových kráterov. Jeden z nich je naplnený termálnou minerálnou vodou s vysokým obsahom vápnika.

Táto minerálna látka spôsobuje, že jazero má výnimočne vyvinutý okrajový val s priemerom 20 metrov. Voda pochádza z kúpeľného prameňa Izabela. Jazero má hĺbku okolo troch metrov a teplotu asi 23 stupňov Celzia.

Hoci je pri budove na jazierku tabuľka s nápisom „zákaz kúpania“, vedenie kúpeľov tu toleruje kúpanie zadarmo na vlastné riziko. Pri jazierku dokonca umiestnili i toalety, sprchy a bufet s občerstvením. Návštevníci kúpeľného areálu majú možnosť bezplatne využiť ležadlá a slnečníky.

„Návštevníci môžu využiť priestor celého voľne prístupného komplexu, kde je okrem jazierka Kráter aj rozsiahly park a upravené minerálne pramene,“ povedala pre Korzár riaditeľka obchodu a marketingu ružbašských kúpeľov Martina Konrádyová.

Foto: Planetslovakia.sk

Liptovská Kokava

V malebnej obci bol v roku 1990 dokončený geotermálny vrt s hĺbkou takmer 2 kilometre, ktorý predbežne potvrdil výdatnosť 17 litrov vody za sekundu. Jej teplota v mieste čerpania, 100 m pod zemským povrchom, dosahuje 43,5 stupňa Celzia.

Napriek zákazu sa v skúšobnej zdrži začali kúpať ľudia a vďaka svojej vysokej teplote sa lokalita stala vyhľadávaným miestom aj v zime. Voda má výborné účinky na kĺby a kosti.

Obec plánuje necelý kilometer od vrtu vybudovať aquapark . Či bude aj po jeho vybudovaní ponechaná možnosť voľného kúpania sa v jazierku je zatiaľ otázne.

Foto: Skyscrapercity.com

Stankovany

Obec má vo svojom katastri druhý najväčší počet prameňov v rámci Liptova (na prvom mieste je Bešeňová). Jazierko na kúpanie sa nachádza na rašelinisku severozápadne od obce , v blízkosti troch vrtov, ktoré boli uskutočnené v roku 1975. V minulosti bolo niekoľko krát upravené, jeho súčasný priemer je približne 10 m.

Voda je mierne zakalená, slabo zapácha po sírovodíku, na povrchu sa vytvára jemný povlak. Pomáha liečiť kožné choroby a pitie minerálnej vody z miestnych prameňov napomáha pri žalúdočných a črevných ochoreniach.

Jazierka v rašelinisku pri Stankovanoch. V pozadí sa ukrýva väčšie jazierko, v ktorom sa dá okúpať. Foto: Panoramio.com

„Naše pramene sa nedajú komerčne využívať, pretože väčšina z nich sa nachádza na územiach s vysokým stupňom ochrany.“ povedal pre My Liptov miestny starosta Stankovian Rudolf Baleja.

V neďalekom Rojkove sa nachádza travertínová kopa s ďalším kúpacím jazierkom, avšak toto neobsahuje vodu termálnu, ale minerálnu.

Na záver

Slovensko je nádherná krajina s neskutočným prírodným bohatstvom. Okrem iného tu máme viac ako 1600 minerálnych a termálnych prameňov. Mnoho z týchto vôd je dostupných pre každého, kto sa pri prameni zastaví.

To však žiaľ vedie i k negatívnym skutočnostiam. Jednou z nich je to, že existujú ľudia, ktorí si nedokážu vážiť tieto možnosti, znečisťujú pramene odpadkami a páchajú vandalizmus.

Ďalším problémom je zabratie prírodných prameňov investormi, ktorí sa jeden za druhým predbiehajú v budovaní aquaparkov a nových wellness centrách.

Smutným príkladom z minulosti sú Dudince, kde ešte za bývalého režimu vznikli kúpele. Kvôli vrtom vyschli tamojšie termálne travertínové jazierka, ktoré sa využívali minimálne od doby rímskej.

Naposledy bol takto ohrozený aj prameň v Liptovskom Jáne, ako informovalo My Liptov. Našťastie sa tomu podarilo zabrániť vďaka petícii.

Traverínové jazierka v Dudinciach, ktoré vyschli kvôli kúpeľným vrtom v 50. rokoch. Foto: Beautifulslovakia.sk

Developeri by pri výstavbe rekreačných zariadení mali rešpektovať prírodu aj miestne tradície týchto oblastí a ponechať ľuďom možnosť zvoliť si relax podľa svojich predstáv. Nie každý totiž túži po prepchatých bazénoch, tobogánoch a všadeprítomnému hluku.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.