Kandidáti do EP odpovedajú: Dotovať či nedotovať malé vodné elektrárne?

Kandidátov na poslancov do Európskeho parlamentu požiadali organizácie SOS/BirdLife Slovensko a WWF Slovensko o odpovede na otázky o ochrane prírody, udržateľnom poľnohospodárstve a zmene klímy. 

Denník Voda-portal.sk sa pozrel na to, ako jednotliví kandidáti odpovedali na otázky súvisiace s vodou. Rôznorodé názory mali kandidáti predovšetkým na tému environmentálnych vplyvov malých vodných elektrární.

Strana SMER nereagovala

Tí, ktorí odpovedali (z deviatich oslovených politických strán odpovedali kandidáti šiestich strán), témy vnímajú ako dôležité a majú aj záujem presadzovať riešenia.

„Z pohľadu programov politických strán sa však ochrana prírody a klímy dostala medzi priority iba u dvoch subjektov. Je to v rozpore s verejnou mienkou na Slovensku, ktorá podľa posledného prieskumu považuje ochranu prírody za dôležitú. Zároveň absencia ochrany prírody medzi prioritami strán ignoruje varovné signály, ktoré nám dáva veda,“ vysvetľuje Andrea Settey Hajduchová z WWF Slovensko.

Odpovede na otázky zaslali kandidáti zo strán KDH, MOST-HÍD, PS/SPOLU, SaS, SME RODINA – Boris Kollár a OĽANO.

Na otázky neodpovedali kandidáti SNS, Smer a SMK, pričom z SMK zaslali program strany, z SNS program pána Pašku. Strana SMER údajne napriek viacerým dopytom nereagovala.

„Strana MOST-HÍD spomína klimatické zmeny medzi svojimi prioritami, no medzi opatreniami je spomínaná iba podpora zavlažovacích systémov či ochrana pred povodňami, ktoré nie je možno považovať za účinné opatrenia v tejto oblasti, naopak často vedú k negatívnemu vplyvu na ekosystémy. Strana SaS navrhuje obmedziť primárne ciele EÚ iba na niektoré oblasti, a týmto spôsobom vylučuje ciele EÚ v oblasti ochrany klímy,“ zdôrazňuje WWF.

Poľnohospodárstvo znečisťuje vody

Podľa Norberta Kurillu (MOST-HÍD) má priemyselné poľnohospodárstvo na svedomí nadmerné množstvá dusičnanov ohrozujúcich pôdu, rezíduá pesticídov, ktoré sa nachádzajú vo vodách a potravinách a ďalekosiahle znečistenie vôd.

Zároveň zdôrazňuje, že je potrebné pozrieť sa na to, ktoré z opatrení prispejú k zvýšeniu konkurencieschopnosti slovenských poľnohospodárskych systémov, avšak je nevyhnutné vylúčiť také, ktoré by mohli mať negatívne environmentálne vplyvy.

„Nie je možné očakávať podporu v prípade takých poľnohospodárskych prevádzok, ktoré sú znečisťovateľom vodných zdrojov a sú zodpovedné za produkciu veľkého množstva metánu, amoniaku a oxidu dusného,“ vysvetľuje N. Kurilla.

Dodáva, že cieľom na jednej strane musí byť dostať peniaze k čo najširšiemu množstvu subjektov a teda aj pokryť čo najväčšiu časť obhospodarovaného územia a diverzifikovať jednotlivé produkcie plodín na nich, avšak na druhej strane je nutné súčasne dodržiavať a sledovať indikátory pre oblasť životného prostredia, ktoré vyplývajú už aj z platnej legislatívy EÚ (smernica o pesticídoch, smernica o ochrane vôd či ochrane biotopov).

Staviť treba na zelené opatrenia

„Taktiež netreba zabúdať, že správne nastavené zelené opatrenia neprispejú len k rozvoju udržateľného poľnohospodárstva, ale vedia značnou mierou prispieť k zmierneniu vplyvov zmeny klímy a posilniť odolnosť krajiny a ekosystémov napríklad pri protipovodňovej ochrane, ako aj ochrane kvality vôd,“ pokračuje.

Kurilla sa dotkol aj problematiky mokradí, mokradných a vodných ekosystémov. Podľa neho totiž patria k najproduktívnejším a súčasne k najviac ohrozeným ekosystémom sveta.

„Ekosystémové služby a úžitky, ktoré mokrade poskytujú, sú nenahraditeľné, ide o zásobovanie pitnou vodou, produkciu biomasy a kyslíka, sú kolískou biodiverzity a domovom nespočetných druhov rastlín a živočíchov i prirodzenou čističkou vôd,“ konštatuje ďalej.

Zároveň dodáva, že v súvislosti so zmenou klímy neustále rastie úloha mokradí pri protipovodňovej ochrane, pri zmierňovaní prívalových dažďov a iných extrémnych prejavoch.

Ivan Štefanec (KDH) je presvedčený, že zmena klímy by mala byť riešená spoločne so stratou biodiverzity.

So zmenou klímy podľa neho úzko súvisí aj využívanie obnoviteľných zdrojov, pričom Slovensko je v tejto oblasti okrem využitia vodnej energie ďaleko za štandardom.

Sú MVE zeleným zdrojom energie?

Podľa WWF vodné elektrárne, ktoré sú považované za čistý zdroj energie, pri nesprávnom umiestení predstavujú katastrofu pre ekosystémy.

Ochranárov preto zaujímalo, či kandidáti považujú využívanie malých vodných elektrární (MVE) za zelený zdroj energie. Je to predovšetkým otázka financií, keďže sú dotované práve z verejných zdrojov.

„MVE považujem za obnoviteľný zdroj energie. Každý obnoviteľný zdroj má svoje úskalia, a preto je dôležité sa pri využívaní jednotlivých OZE týmto problémom vyhýbať. Vodná energia tvorí najväčší podiel výroby OZE na Slovensku. Podobná situácia je i v Rakúsku, kde vodná energia tvorí významný podiel z celkovej produkcie elektrickej energie,“ vysvetľuje I. Štefanec.

Kurilla zdôrazňuje energetický potenciál

Podobne to vidí aj N. Kurilla. Ak podľa neho akceptujeme, že pri výstavbe MVE kolmým prehradením vodného toku a vytvorením prírodnej bariéry dochádza ku škodám na ekosystémoch, podnikateľské zámery s takýmto prístupom treba odmietať už na začiatku.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.