Vyplýva to z najnovšej správy, ktorú ministerstvo životného prostredia dalo do MPK. Celkové škody dosahujú výšku viac ako 584-tisíc eur.
Ministerstvo životného prostredia dalo do medzirezortného pripomienkového konania „Správu o priebehu a následkoch povodní na území Slovenskej republiky v období od júla do konca decembra 2017“.
Materiál obsahuje základné informácie o príčinách, priebehu a následkoch povodní, ktoré sa na území Slovenska vyskytli v období od júla do konca decembra 2017. Okrem toho vyčísľuje výšku úhrad výdavkov na povodňové zabezpečovacie a záchranné práce.
Nachádzajú sa tu spracované podklady, ktoré vychádzajú zo správ orgánov vykonávajúcich ochranu pred povodňami, ale aj SHMÚ a z konkrétnych povodňových situácií počas druhej polovice roka na Slovensku. Nezahŕňajú teda všetky príčiny povodní.
Najviac zasiahnutý Žilinský kraj
V tomto období spôsobili povodne celkové škody vo výške 584 198,58 eur. Najväčšie škody sa zaznamenali na majetku štátu, a to konkrétne 245 988,58 eur.
Vysoké škody boli zistené aj na majetku právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov, a to v hodnote 144 572,04 eur.
Škody na majetku občanov (FO) boli za toto obdobie vo výške 41 560,00 eur. Majetok obcí zaznamenal stratu v dôsledku povodní v hodnote 87 077,86 eur a majetok vyšších územných celkov 65 000,00 eur.
„Nárok na vyplatenie peňažných náhrad za obmedzenie vlastníckeho práva alebo užívacieho práva, splnenú osobnú pomoc, škodu na majetku v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác a za poskytnutý vecný prostriedok počas povodňovej situácie nevznikol,“ uvádza sa v predkladacej správe.
Záplavy celkovo zasiahli územie o rozlohe 1063,46 ha, z toho drvivá väčšina (takmer 800 ha) sa týka Žilinského kraja.
Výdavky aj na povodňové práce
Na vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác sa v tomto období vynaložili výdavky vo výške 634 250,24 eur a na vykonávanie povodňových záchranných prác vo výške 232 247,94 eur. Celkovo ide teda o sumu vyššiu ako 866-tisíc eur.
Podľa ustanovení zákona o ochrane pred povodňami sa takéto výdavky počas II. stupňa povodňovej aktivity a III. stupňa povodňovej aktivity uhrádzajú z na to vytvorenej rezervy štátneho rozpočtu.
Zistili sa slabiny
Počas povodní za spomenuté obdobie minulého roku sa v povodňami zasiahnutých oblastiach zistilo niekoľko nedostatkov, ktoré súvisia predovšetkým s povinnosťou vyhlásiť a odvolať stupne povodňovej aktivity.
Ďalším problémom je narušená alebo znefunkčnená sieť rigolov, priekopov a priepustov, ktoré odvádzajú vodu. Okrem toho sa v mnohých prípadoch zistilo, že údržba odvodňovacích kanálov je na katastrofálnej úrovni.
Z pohľadu MŽP SR, ale aj z pohľadu redakcie je veľkým nedostatkom aj nepostačujúca údržba vodných tokov a brehových porastov ich správcami, o čom sme informovali koncom mesiaca v denníku Voda-portal.sk.
Ide o nedostačujúce plnenie zákona o vodách, ktorý stanovuje, že: „Vlastník, správca alebo nájomca poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov je povinný ich obhospodarovať takým spôsobom, ktorý nielen zachová vhodné podmienky na výskyt vôd, ale aj napomáha zlepšovanie vodných pomerov; je povinný najmä zabraňovať škodlivým zmenám odtokových pomerov, splavovaniu pôdy a dbať o udržiavanie pôdnej vody a o zlepšenie retenčnej schopnosti územia.“
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.