Ako sa chrániť pred povodňami

V poslednom čase sužujú nielen Slovensko, ale i viaceré krajiny v Európe prívalové dažde, ktoré spôsobujú najmä lokálne povodne. Naposledy zasiahli naše hlavné mesto Bratislavu, ochromili dopravu a spôsobili rozsiahle ujmy na majetku.

Podľa SHMÚ sa výdatnosť atmosférických zrážok na Slovensku sa v posledných rokoch zvyšuje. Aby ste sa v prípade potreby mohli čo najviac vyhnúť škodám, prinášame vám niekoľko rád. V nasledujúcich riadkoch sa dočítate, ako sa pred povodňami chrániť a ak už ku nim dojde, ako sa zachovať.

Čo znamenajú jednotlivé stupne povodňovej aktivity?

Povodňová aktivita sa označuje troma stupňami ohrozenia. Čím vyšší stupeň, tým vyššie je nebezpečenstvo.

Prvý stupeň označuje tzv. "stav bdelosti", kedy hrozí nebezpečie povodne a začína sa hliadkovanie.

Druhý stupeň je stavom pohotovosti. Nebezpečie sa zmenilo na skutočnú povodeň a aktivizujú sa orgány protipovodňovej ochrany.

Tretí stupeň je už stav ohrozenia, kedy v záplavovom území hrozia škody väčšieho rozsahu alebo sú ohrozené životy.

Podrobnejšie definície jednotlivých stupňov nájdete na stránke Slovenského hydrometeorologického ústavu.

Foto: Move-it.eu

Čo môžeme urobiť ako jednotlivci

Ondrej Hanzlík z povodňovej a záchrannej služby uviedol pre portál Domov.sme.sk niektoré hlavné zásady ochrany pred povodňami z pohľadu hasičov.

Predovšetkým - ak žijete v blízkosti vodného toku, je vhodné oboznámiť sa s povodňovými plánmi obce. V nich sú definované ohrozené stavby a postup záchranných prác.

V domoch v blízkosti toku je vhodné mať vrecia s pieskom a čerpadlo. Vozidlá možno v prípade potreby ochrániť pomocou špeciálnych vakov.

Sledujte výstrahy SHMÚ, a to najmä pri plánovaní turistiky či splavovania riek. Na stúpajúcu vodu upozornite obecný alebo mestský úrad, ktoré vyhlasujú povodňové stupne a určujú postup zabezpečovacích a záchranných prác.

Foto: Summitmediadigital.com

Čo ak už hrozí zaplavenie domu?

Presťahujte cennejšie veci na vrchné poschodia alebo iné bezpečné miesto. V prípade prívalovej vlny volajte hasičov alebo tiesňovú linku 112.

Pri evakuácii si so sebou zoberte len najnutnejšie veci, ako lieky, doklady či suchý odev a čo najrýchlejšie opustite dom. Po evakuácii zabezpečuje provizórne ubytovanie a stravu obec.

V prípade prívalovej vlny sa nesnažte vytiahnuť auto z garáže, ak je riziko, že v ňom môžete uviaznuť. Pokiaľ možno, neparkujte pod stromami alebo v blízkosti chatrných stavieb.

Ako na náhradu škôd

Poistenie majetku je spôsob, ako v prípade jeho poškodenia, prípadne zničenia eliminovať nemalé finančné straty. Avšak pri uzatváraní poistiek si treba dávať pozor na znenie zmluvy. Často dochádza napríklad k zámene pojmov povodeň a záplava. Každé z nich má totiž inú definíciu.

Povodeň je prechodný vzostup hladiny vodného toku nad úroveň brehu a záplava je zatopenie pozemku pri vzostupe hladiny vody počas povodne. Podľa Hnonline.sk sa cena krytia za všetky tieto riziká sa pohybuje od 70 do 100 eur ročne.

Foto: Courrierdefloride.com

Každá poistná zmluva obsahuje aj všetky všeobecné poistné podmienky, všetky zmluvné dojednania a rozsah krytia rizík, ktoré by si mal klient od svojho finančného agenta jasne vysvetliť a pomenovať.

Akými spôsobmi možno zabrániť povodniam?

Všeobecná ochrana pred povodňami predstavuje v konkrétnom prípade zvyčajne kombináciu viacerých opatrení. Ako povedal pre stránku Vedanadosah.sk RNDr. Tomáš Orfánus, PhD., vedúci oddelenia podpovrchových vôd Ústavu hydrológie SAV - najúčinnejším spôsobom, ako sa človek môže brániť povodniam, je neznásilňovať prírodu a lokalizovať svoje (najmä urbanistické) aktivity čo najviac mimo prirodzených záplavových území riek.

Takýto prístup by nám okrem iného pomohol vyhnúť sa v budúcnosti nejednej ekologickej kríze z živelnej pohrome. Návrat do takéhoto stavu je však dnes veľmi málo pravdepodobný, a preto sa spoločnosť musí chrániť proti povodniam rôznymi protipovodňovými opatreniami.

Foto: Wikimedia Commons

Tradičnými metódami ochrany sú stavby hrádzí, priehrad, regulovateľných vodných nádrží, poldrov a podobne, ale mal by využívať aj prirodzený vodozádržný potenciál krajiny.

Tiež k tomu patrí používanie takých metód v poľnohospodárstve, lesníctve, krajinnom inžinierstve, ale aj v urbanizme, ktoré čo najviac pomáhajú zadržiavať vodu v krajine (tým pozitívne vplývať aj na fenomén sucha) a vyrovnávať prietoky v riekach, aby sa zabezpečil dostatok vody v korytách počas suchších období a naopak znižovala sa frekvencia výskytu povodňových stavov.

Podľa pracovníka Výskumného ústavu vodného hospodárstva Miroslava Lukáča medzi preventívne opatrenia patria aj opatrenia zamerané na zabezpečenie prietokovej kapacity korýt vodných tokov - odstraňovanie nánosov a nevhodných brehových porastov. Väčšie prekážky a chyby v koryte potoka či rieky treba hlásiť správcovi vodného toku.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.