Názory odborníkov: Aký je vzťah medzi výrubmi a povodňami?

Či chceme, alebo nie, povodne sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou predovšetkým letných mesiacov. V médiách často prebieha ostrá diskusia – čo spôsobuje ich obrovský rozsah? Sú to výruby, ktoré produkujú negatívne externality? Alebo je potrebné zvážiť viac faktorov?

Na tieto otázky odpovedali denníku Voda-portal.sk viacerí odborníci. Z ich skúseností vyplýva, že pri každej problematike je nevyhnutné zvážiť viacero strán a pohľadov.

Dôležitý je náš prístup

V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že povodne ako také musíme chápať v širšom „meradle“, nielen v spojitosti s výrubmi ako takými.

Výrubmi sa však znižuje vodohospodárska funkcia lesov – menej vody ostane v pôde a viac jej odteká povrchom, ako aj podzemnými vodami do korýt potokov.

„K tomuto pristupuje tvorba lesných ciest, ktoré slúžia na vyťahovanie a približovanie drevnej hmoty z lesných pozemkov na odvozné miesta. Nespevnené lesné cesty (zvážnice) sú vo väčšine prípadov technologicky nesprávne alebo nie sú vôbec riešené po stránke priečneho a pozdĺžneho odvodnenia,“ vysvetľuje pre Voda-portal.sk dendrológ Mário Humený.

Výruby ako také sprevádzajú ľudstvo od prvopočiatkov. Dôležité však je, ako k nim pristupujeme – na akej veľkej ploche, akým spôsobom, akou metódou, na akom stanovišti, v akom ročnom období sa realizujú. Toto všetko sú faktory, ktoré výrazne ovplyvňujú hospodárenie s vodu v lese, ale aj mimo neho.

Častá príčina – málo sedliackeho rozumu

Tu je naozaj nevyhnutné si uvedomiť, že výruby nie sú prapríčinou povodní. Okrem spomenutej vodohospodárskej funkcii drevín a nevhodne riešenej lesnej cestnej siete ide aj o ďalšie príčiny.

„Problémom je aj okrem globálneho otepľovania, ktoré spôsobuje celosvetové výkyvy počasia, aj realita, že ľudia častokrát strácajú opatrnosť alebo jednoduchý sedliacky rozum a budujú svoje nehnuteľnosti ak nie v kontaktnej zóne zátopových oblastí väčších riek či v blízosti ochranného pásma vodných diel, tak v blízkosti malých lokálnych potôčikov, ktoré častokrát spôsobujú práve v čase prívalových dažďov fatálne majetkové škody,“ zdôrazňuje dendrológ.

Dôležitá vododržná funkcia

V krajine má vodohospodársku a vododržnú funkciu potenciálne každá drevina. Samozrejme, všetko závisí od veľkosti – čím väčšia je daná drevina, tým je tento význam markantnejší, čím rozložitejšia je koruna, tým väčší je koreňový systém.

Je to preto, že vodné zrážky sa zachytávajú na väčšej ploche koruny, ako aj kmeňa. Zrážky sa tak pozvoľne prepúšťajú na povrch pôdy, kde ich následne zadržiava spleť koreňového systému.

Ťažba ovplyvňuje aj sucho

Na otázky denníka Voda-portal.sk odpovedal aj ekológ Erik Baláž. „Ťažba v lesoch do veľkej miery ovplyvňuje povodne a na druhej strane aj sucho. Ide najmä o horské lesy. Tu totiž padne omnoho viac zrážok ako na nížinách. Súčasne je tu nižší výpar. Veľká časť vody preto odtiaľto odtečie,“ hovorí ochranár na úvod.

Pri náhlych prudkých lejakoch existuje na strmých a dlhých svahoch veľké riziko povrchového odtoku. K tomu dochádza práve vtedy, ak voda nevsiakne do pôdy.

V normálnom prirodzenom lese však k povrchovému odtoku prakticky nedochádza. Voda odteká predovšetkým po poškodenej pôde a po cestách.

„V praxi to znamená to, že všetky lesné cesty, ale aj miesta, kadiaľ v lese prechádzali ťažké mechanizmy či boli ťahané kmene stromov (napríklad lanovkou), sú náchylné na povrchový odtok. Na vyťažených rúbaniskách to môžu byť až desiatky percent z celkovej plochy. To, samozrejme, môže spôsobiť povodeň,“ vysvetľuje Baláž.

Záleží na pôde

Ako už uviedol dendrológ Mário Humený, v prípade zadržiavania vody na druhoch stromov až tak nezáleží. Podľa Baláža je však najdôležitejšia pôda. Samozrejme, čím starší a rozmanitejší je les, tým lepšie.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.