Hore do oblakov: Ako môžeme bojovať proti suchu

Takmer polovici svetovej populácie hrozí, že do roku 2030 bude mať obmedzený prístup k vode. Vedci v Juhoafrickej republike oznámili potenciál využitia technológie „osievania mrakov“ (cloud seeding), ktorá by mohla zvýšiť úhrn zrážok v oblastiach, kde je to najviac potrebné.

Ide o aplikovanie vedeckej technológie, ktorá môže zvýšiť schopnosť oblakov produkovať zrážky. Za týmto poetickým názvom sa ukrýva technologicky náročný mechanizmus generátorov s jodidom strieborným.

Lietadlá vypúšťajú do oblakov drobné čiastočky v podobe krátkych impulzov. Tie slúžia ako „nabíjačka“ pre molekuly dusíka a kyslíka a vytvárajú plazmu. Častice takejto látky sa správajú ako tzv. kondenzačné jadrá, v ktorých dochádza k vyzrážaniu malých ľadových kryštálikov. V poslednej etape spadnú z mrakov v podobe zrážok.

Cloud seeding môže na prvý pohľad vyzerať ako fenomén zo sci-fi budúcnosti. Pravdou však je, že vlády využívajú takýto druh „ovládania“ počasia už dekády. Napriek tomu sa vedci stále rozchádzajú v názoroch ohľadom vplyvov tejto technológie na životné prostredie.

Je hranie sa na „bohov“ nebezpečné?

Juhoafrickí výskumníci poukazujú na skutočnosť, že „osievanie mrakov“ môže výrazne pomôcť riešiť problémy sucha v tejto časti Afriky. Cloud seeding však prináša niekoľko nepredvídateľných a neželaných vplyvov.

Príkladom je Čína, ktorá využila túto technológiu v roku 2009 v snahe bojovať so suchami. Namiesto zlepšenia situácie však Číňania zaznamenali náhly a rapídny pokles teploty. Úrady informovali o zničenej vegetácii a erodovanej mestskej infraštruktúre v Pekingu.

Medzi potenciálne benefity technológie môžeme zaradiť zníženie problémov s nadmernými suchami či zvýšenú produkciu hospodárstva.

Cloud seeding sa tiež využíva na efektívne zamedzovanie nežiaducich foriem zrážok, ako napríklad krupobitie, ktoré môže zapríčiniť poškodenie plodín či mestskej infraštruktúry.

Odporcovia však argumentujú, že v dôsledku aplikovania tejto technológie dochádza k použitiu chemikálií, ktoré môžu byť environmentálne škodlivé. Ďalším potenciálnym rizikom sú abnormálne a nepredvídateľné poveternostné podmienky či záplavy. Mnohí odborníci tiež poukazujú na značnú ekonomickú náročnosť tejto technológie.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.