Majú minimalizovať potenciálne škody, v havarijných plánoch však často bývajú nedostatky

Prevádzky, ktoré pravidelne zaobchádzajú s určitým množstvom znečisťujúcich látok, majú podľa zákona o vodách povinnosť vypracovať havarijný plán.

Ten musí následne schváliť inšpekcia. Často sa však stáva, že samotní vodohospodári nie sú s týmto plánom oboznámení a v čase, keď dôjde k mimoriadnemu zhoršeniu vôd, sa v prevádzke nenachádza žiadna kompetentná osoba, ktorá by vedela, ako ďalej postupovať. Inšpektori pritom pri schvaľovaní havarijných plánov často narážajú na viaceré nedostatky.

O praktických skúsenostiach pri schvaľovaní havarijných plánov hovorila na 53. konferencii vodohospodárov v priemysle Marcela Domčeková zo Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP), IŽP Bratislava – stáleho pracoviska Nitra, odboru inšpekcie ochrany vôd (OIOV).

Koho sa týka táto povinnosť?

Plán preventívnych opatrení je dokument, ktorý obsahuje súbor organizačných a technických opatrení a postupov, ktorých cieľom je zabrániť neovládateľnému úniku znečisťujúcich látok do životného prostredia a v prípade vzniku mimoriadneho zhoršenia vôd určiť postup, ako ho zdolať, respektíve zjemniť jeho následky.

„Havarijné plány úzko súvisia s problematikou mimoriadneho zhoršenia vôd,“ vysvetľuje na úvod M. Domčeková.

SIŽP je v zmysle zákona o vodách odborným kontrolným orgánom, prostredníctvom ktorého vykonáva ministerstvo hlavný štátny vodoochranný dozor vo veciach ochrany vôd a hospodárenia s vodami.

„Okrem toho, že vykonávame kontroly a riešime mimoriadne zhoršenie vôd, schvaľujeme aj havarijné plány,“ dodáva.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.