Európa vo viacerých oblastiach prekračuje limity našej planéty, tvrdí EEA

Nová spoločná správa Európskej environmentálnej agentúry (EEA) a švajčiarskeho Federálneho úradu pre životné prostredie (FOEN) s názvom „Žije Európa v rámci limitov našej planéty?“ skúma dve kľúčové otázky súvisiace s dlhodobými ambíciami Európy v oblasti udržateľnosti.

Štúdia (odkaz na celú správu nájdete na konci článku) analyzuje rôzne spôsoby vymedzenia podielu Európy na globálnom „bezpečnom priestore pre ľudské aktivity“ “ (tzv. „Safe Operating Space“, pozn. redakcie) a ukazuje, že Európa ešte v týchto medziach nežije.

Tento koncept vychádza z názoru, že keď ľudská aktivita raz prekročí určitý prah („hranice planéty“), existuje riziko nezvrátiteľnej a náhlej environmentálnej zmeny.

EEA sa v štúdii zaoberá dvoma hlavnými oblasťami. Prvou otázkou je, ako definovať takýto priestor, kde sa celé ľudstvo môže naďalej rozvíjať a prosperovať.

Druhou otázkou je, či je európska environmentálna stopa v súčasnosti menšia alebo väčšia ako jej odhadovaný bezpečný priestor.

Je zaujímavé, že najväčší podiel environmentálnych stôp mnohých krajín sa vyskytuje v zahraničí. Platí to najmä pre malé otvorené ekonomiky, ako je Švajčiarsko.

Zohľadnenie takýchto nepriamych environmentálnych tlakov je nevyhnutným doplnkom tradičných politík orientovaných na domáce prostredie.

Európa presahuje svoje limity

V správe výskumníci uznávajú, že existujú rôzne spôsoby vymedzovania takéhoto európskeho priestoru v globálnom kontexte, ktoré nevyhnutne zahŕňajú normatívne rozhodnutia týkajúce sa spravodlivosti, rovnosti, medzinárodného rozdelenia bremena, suverenity a práva na rozvoj.

Na základe týchto rôznych princípov prerozdeľovania sa v štúdii dospelo k minimálnemu európskemu podielu 2,7 %, maximálnemu podielu 21 % a strednému podielu 7,3 % globálnych limitov.

Pomocou analýzy založenej na spotrebe správa ukazuje, že Európa v súčasnosti prekračuje svoj bezpečný priestor pre cyklus dusíka faktorom 3,3, zatiaľ čo fosforový cyklus prevyšuje faktorom 2,0 a zmeny vo využívaní pôdy faktorom 1,8.

Naopak, pokiaľ ide o využívanie sladkej vody, Európa žije v rámci svojich limitov, aj keď problémy s nadmernou spotrebou a nedostatkom vody zostávajú na miestnej a regionálnej úrovni.

Práve preto tieto zistenia nevylučujú potenciálnu miestnu nadmernú spotrebu sladkej vody na úrovni povodia a problémy s nedostatkom vody v južnej Európe.

Uvoľňovanie dusíka do vody prekračuje globálne limity

Ukazovateľ dusíkovej stopy v tejto štúdii pokrýva dve kategórie uvoľňovania dusíka – dusík z poľnohospodárstva do vody a amoniak z poľnohospodárstva do ovzdušia.

V Európe najviac prispieva k dusíkovej stope uvoľňovanie dusíka z poľnohospodárstva do vody (až do 87 %).

V európskom meradle je ročný limit 2,1 teragramu dusíka (3,5 kg na obyvateľa) na základe strednej hodnoty všetkých piatich princípov prideľovania.

Ročné globálne a európske uvoľnovanie dusíka do vôd / Foto: EEA

Európska stopa zodpovedá 6,8 teragramu (11,4 kg na obyvateľa), čo je viac ako trojnásobok limitu. Európsky limit je dokonca viac prekročený ako globálny limit.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.