Európa chce byť sebestačnejšia vo výrobe čipov, vodári varujú pred oslabením rámcovej smernice

Polovodičové čipy sú základnými stavebnými prvkami digitálnych výrobkov, ktoré dennodenne používame v našich smartfónoch, počítačoch, spotrebičoch, ako aj životne dôležitom zdravotníckom vybavení, v odvetviach komunikácií, energetiky, priemyselnej automatizácie a podobne. Čipy sú skrátka všade.

Problém je, že od roku 2020 pozorujeme ich celosvetový nedostatok, čo sa odzrkadľuje vo vyšších cenách, dlhších dodacích dobách spotrebnej elektroniky, ale aj zníženej výrobe automobilov.

Ďalší problém spočíva v tom, že EÚ má približne len desaťpercentný podiel na celosvetovom trhu a je vo veľkej miere závislá od dodávateľov z tretích krajín, často pochybných režimov.

Jej cieľom je preto zohrávať vedúcu úlohu pri návrhu a výrobe ďalšej generácie mikročipov až po dvojnanometrové a menšie uzly. Prvým kľúčovým krokom má byť prijatie Európskeho aktu o čipoch, ktorý podľa Európskej komisie zabezpečí, že EÚ posilní svoj polovodičový ekosystém, zvýši jeho odolnosť a zabezpečí dodávky a zníži závislosť od vonkajších podmienok.

V akte o čipoch sa pritom navrhujú viaceré opatrenia. Ide napríklad o investície do technológií novej generácie, prístup v rámci Európy k dizajnérskym nástrojom a pilotným linkám na výrobu prototypov, podporu inovatívnych startupov, scaleupov a malých a stredných podnikov pri prístupe ku kapitálovému financovaniu či vytváranie medzinárodných partnerstiev v odvetví polovodičov s podobne zmýšľajúcimi krajinami.

Podľa Komisie sa Aktom o čipoch zmobilizuje až 43 miliárd eur vo verejných a súkromných investíciách. Návrh sa v súčasnosti nachádza v legislatívnom procese.

„Naším cieľom je spoločne vytvoriť moderný európsky čipový ekosystém vrátane ich výroby. Musíme spojiť naše špičkové výskumné, projekčné a testovacie kapacity. Musíme koordinovať investície EÚ a vnútroštátne investície v rámci celého hodnotového reťazca. Nejde len o našu konkurencieschopnosť. Ide aj o technologickú suverenitu,“ uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Problémom sú „večné chemikálie“ aj spotreba vody

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.