Z celkovej sumy 17 miliónov eur doposiaľ rezort vyčlenil len necelé dva milióny. Obce a mestá zatiaľ celkovo predložili sto žiadostí, schválených bolo jedenásť z nich.
Dôsledky zmeny klímy majú rôzne prejavy. Predovšetkým ide o extrémne výkyvy počasia, či už sú to povodne, prívalové dažde, ale aj obrovské horúčavy a extrémne suchá.
Náklady na škody spôsobené suchom v Európe za posledné tri desaťročia dosahujú približnú výšku 100 miliárd eur. Sucho neobchádza ani Slovensko. Ministerstvo životného prostredia preto avizovalo, že má pripravené konkrétne opatrenia na zmiernenie jeho vplyvov.
„Z dôvodu dlhodobo nízkych úhrnov zrážok a nadpriemerne vysokého výparu sa sucho najmä na východnom Slovensku rozširovalo už počas zimy a následne aj počas marca a apríla 2019. Najhoršia situácia bola v druhej polovici apríla, kedy sme podľa monitoringu meteorologického sucha zaznamenali extrémne sucho na približne polovici územia Slovenska,“ konštatuje klimatológ SHMÚ Pavol Faško.
Za posledné týždne tiež došlo k nárastu deficitu pôdneho sucha. MŽP SR však tvrdí, že má plán, ako čeliť dôsledkom sucha a nedostatku vody.
Opatrenia budú financované hlavne z eurofondov
Tento plán obsahuje preventívne, ale aj krízové a operatívne opatrenia a je zameraný na oblasť vodného hospodárstva, a to cez opatrenia v sídelnej krajine, poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve až po výskum a vzdelávanie.
„Pod mojím vedením sa mi minulý rok podarilo spojiť odborníkov z rôznych oblastí a prijať historicky prvý prierezový vládny dokument s názvom H2Odnota je voda. Ide o akčný plán na riešenie dôsledkov sucha a nedostatku vody, ktorý sa zameriava najmä na zelené opatrenia, ako zadržať vodu v krajine,“ zdôraznil štátny tajomník ministerstva životného prostredia Norbert Kurilla.
.jpg)
Foto: Pixabay
Hlavnými opatreniami v dokumente sú obnova mokradí, brehových porastov, obnova poškodených ekosystémov či výsadba remízok. V mestách a obciach sú zase zelené opatrenia zamerané na zadržiavanie dažďovej vody formou zberných jazierok alebo sudov, dažďových záhrad, vegetačných stien alebo striech.
Envirorezort pritom dodáva, že financovanie jednotlivých opatrení bude realizované predovšetkým prostredníctvom eurofondov.
Rozpočet je nižší ako optimálna potreba
Medzi najnákladnejšie preventívne opatrenia spomenuté v akčnom pláne patrí podpora realizácií jednoúčelových aj viacúčelových vodných stavieb (rybníky, malé vodné nádrže) v intraviláne a extraviláne obcí, ako aj rekonštrukcie a údržby malých vodných nádrží a rybníkov. Predpokladaný zdroj financovania je Envirofond, pričom ide o celkovú sumu 12 miliónov eur.
Ďalším dôležitým preventívnym opatrením je podpora realizácie vodozádržných opatrení za účelom zadržiavania zrážkovej vody a zlepšenia miestnej mikroklímy (dažďové záhrady, zberné jazierka, sudy na dažďovú vodu) v intraviláne.
.jpg)
Optimálna potreba finančných prostriedkov je v tomto prípade až 70 miliónov eur. Predpokladaný zdroj financovania je OP KŽP, avšak orientačný rozpočet je stanovený len na 17 miliónov eur.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.