Podľa MŽP SR nedorozumenie spôsobila jedna z pracovných verzií voči poslaneckému návrhu novely zákona, ktorá sa nedopatrením dostala do medzirezortného pripomienkového konania.
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) nemá záujem rozširovať okruh subjektov, na ktoré je možné previesť vlastníctvo či majetkový podiel na vlastníctve verejných vodovodov a verejných kanalizácií.
Envirorezort to pre denník Voda-portal.sk uviedol v reakcii na návrh novely zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách z dielne koaličných poslancov a na stanovisko Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), ktoré upozornilo na riziká takéhoto rozhodnutia.
Z návrhu novely zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, ktorý predložila skupina koaličných poslancov už vlani v októbri, vyplýva, že prevod majetkovej účasti štátu, samosprávneho kraja alebo obce na prevádzke verejných vodovodov či kanalizácií by sa mal obmedziť. Novela chce ustanoviť, aby tieto majetkové účasti zostali aj do budúcnosti vo verejnom vlastníctve.
Impulzom pre predloženie návrhu boli zistenia kontroly Najvyššieho kontrolného úradu SR z novembra 2019, ktorá bola zameraná na hospodárenie vodárenských spoločností.
Úrad v odporúčaniach zdôraznil potrebu urýchlenej právnej úpravy v oblasti vlastníctva verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Podľa úradu totiž hrozí viacerým vodárenským spoločnostiam privatizácia, čo by v konečnom dôsledku mohlo ohroziť bezpečnosť dodávky pitnej vody.
V MPK sa ocitla nesprávna verzia
V medzirezortnom pripomienkovom konaní však bola priložená aj predkladacia správa envirorezortu (dostala sa tam nedopatrením, pozn. redakcie), podľa ktorej by bolo možné majetkovú účasť samosprávneho kraja alebo obce na podnikaní vlastníka VV, vlastníka VK, prevádzkovateľa VV a prevádzkovateľa VK previesť na:
a) na právnickú osobu zriadenú podľa osobitného predpisu, na ktorej podnikaní sa majetkovou účasťou podieľajú iba obce alebo združenia obcí,
b) na samosprávny kraj,
c) obec v rámci územnej pôsobnosti právnickej osoby podľa písm. a),
d) alebo na prevádzkovateľa VV alebo VK vo vlastníctve obce.
Samosprávy poukázali na riziká
Na možné riziká takejto formulácie poukázalo Združenie miest a obcí Slovenska, Únia miest Slovenska, ale aj rezort spravodlivosti.
„Týmto riešením by sa mohol vytvoriť model, ktorým by sa, naopak, prevod akcií mohol dostať mimo verejného sektora," skonštatoval ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS Michal Kaliňák.
Združenie teda nesúhlasí s tým, aby akcie obcí vo vodárenských spoločnostiach boli prevádzané na štát, samosprávny kraj alebo na prevádzkovateľov verejných vodovodov a kanalizácií.
Podobný názor zastáva aj rezort spravodlivosti. Podľa neho sa totiž nedá vylúčiť, že vo vzťahu k písmenám a) a d) môže dôjsť k situácii, keď právnická osoba zriadená podľa osobitného predpisu, prípadne prevádzkovateľ VV alebo VK nadobudne na jeho podklade svoje vlastné akcie.
Verzia v MPK je len pracovná a dostala sa tam nedopatrením
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.