Holandsko dlhé roky investovalo do účinnej protipovodňovej ochrany. Čím sa vyznačuje stratégia tejto krajiny, v ktorej viac ako tretina územia leží nižšie, ako je hladina mora?
Unikátny prístup Holandska k vodohospodárskemu manažmentu môže poskytnúť kľúčové lekcie pripravenosti na povodne pre krajiny po celom svete. Upozornil na to americký denník CNBC, ktorý v reakcii na intenzívne zrážky a záplavy, ktoré v júli spôsobili pustošenie v niektorých častiach západnej Európy, kontaktoval niekoľko expertov na vodné hospodárstvo v Holandsku.
Nemecko a Belgicko boli krajinami najviac zasiahnutými extrémnymi zrážkami, pričom úrady ohlásili viac ako 200 mŕtvych. Časti Švajčiarska, Francúzska, Luxemburska a Holandska boli tiež vážne zasiahnuté.
Napriek tomu, že rieka Mása, ktorá preteká Francúzskom, Belgickom a Holandskom, dosiahla rekordne vysoké hladiny vody, rozsah ničenia v Holandsku nebol rovnaký ako v ostatných krajinách.
Viac než tretina územia Holandska pritom leží pod úrovňou hladiny mora, v dôsledku čoho je táto krajina extrémne zraniteľná na negatívne účinky záplav. Krajina už celé stáročia bojuje proti prenikaniu vody budovaním hrádzí, protipovodňových valov či pobrežných hrádzí.
Miliardové investície do protipovodňovej ochrany
Experti na vodné hospodárstvo uviedli, že hoci existuje niekoľko dôvodov, ktoré sťažujú priame porovnanie následkov záplav v Holandsku s inými krajinami západnej Európy, desaťročia investícií do pripravenosti na povodne určite pomohli obmedziť rozsah škôd.
Jedným z hlavných dôvodov, prečo sa Holandsko dokázalo vyrovnať s veľkým množstvom vody, ktorá sa preliala cez riečny systém krajiny počas nedávnej katastrofy, bol podľa holandského odborníka Henka Ovinka fakt, že v posledných rokoch krajina vynaložila veľa úsilia a investícií na zlepšenie protipovodňovej ochrany.
Tieto opatrenia zahŕňali rozšírenie a prehĺbenie riečnych kanálov ako súčasť vládnej politiky s názvom „Priestor pre rieku“, ako aj vysokú úroveň ochrany priehrad či hrádzí a evakuačné schémy s cieľom zaistiť presun ľudí na bezpečné miesta.
„Nechcem nás porovnávať s inými krajinami, ale keď sa pozriem na Holandsko, naše úsilie pomohlo a fungovalo. Zároveň, ako vždy pri týchto výzvach, ktorým naša spoločnosť čelí, musíme túto katastrofu znova použiť ako odrazový mostík alebo lekciu, “povedal H. Ovink.
Katastrofa podľa odborníka pripomína röntgenový lúč. Ukazuje zraniteľnosť systému a všetky vzájomné závislosti vo vodných, mestských, infraštruktúrnych a spoločenských systémoch.
„Ak sa skutočne pozriete bližšie, môžete sa naučiť, ako sa lepšie pripraviť na budúce výzvy. Myslím si, že ide o bremeno, ale zároveň aj o príležitosť,“ dodal.
Dlhá história vodohospodárskeho manažmentu
Reflektujúc na záplavy, ktoré boli v Európe zaznamenané v posledných týždňoch, H. Ovink navrhol krajinám tri spôsoby, ako zlepšiť pripravenosť na povodne.
Zostáva vám 58% na dočítanie.
Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.
Predplatné obsahuje:
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
- Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
- Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť
chcem získať predplatné
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.