Macro Components
INNOGY
BELIMO

Aký vplyv majú zrážkové vody na ČOV? Odborník z brnianskych vodární vysvetľuje

Kľúčom k pochopeniu je systematický a sofistikovaný monitoring.

Aký vplyv majú zrážkové vody na ČOV? Odborník z brnianskych vodární vysvetľuje

Foto: Depositphotos

Vladimír Habr, výkonný riaditeľ kanalizačnej sekcie zo spoločnosti Brnianske vodárne a kanalizácie (BVK), sa na online webinári „Nové metódy a postupy pri prevádzkovaní ČOV“, ktorý zorganizovali VHOS, a. s., Moravská Třebová v spolupráci s CzWA – Asociáciou pre vodu ČR, zameral na monitoring mestského odvodnenia počas dažďových udalostí.

Na úvod zdôrazňuje, že ešte pred pár desiatkami rokov bolo cieľom odkanalizovania všetko čo najrýchlejšie odviesť do najbližšieho recipientu.

„Čo sa týka Brna, v dnešnej dobe sa pohybujeme medzi súčasnosťou a budúcnosťou. To znamená, že cieľom je všetky splaškové vody odvádzať na kvalitné čistenie, a pre nás už, vzhľadom na pokročilosť technológií, nie je neznáme ani niečo ako hospodárenie so zrážkovými vodami, prípade určité náznaky riadenia niektorých procesov, či už v reálnom čase, alebo trošku s oneskorením,“ zdôrazňuje ďalej.

Zároveň vysvetľuje, že približne 30 % územia v Brne tvorí urbanizovaný priestor. Nevýhodou mesta sú pomerne nevodné toky Svratka a Svitava, a preto je na kanalizáciu a odkanalizovanie kladený pomerne veľký dôraz. Kanalizácia je doplnená napríklad odľahčovacími komorami na jednotnej kanalizácii či retenčnými nádržami na dažďovej aj jednotnej kanalizácii.

Jednotná kanalizácia sa rozprestiera v dĺžke asi 520 kilometrov a je zodpovedná za odvádzanie dažďových aj splaškových vôd približne z dvoch tretín územia.

Celá jednotná stoková sústava je k dnešnému dňu doplnená veľkým počtom retenčných nádrží s objemom cez 30-tisíc metrov kubických. Z dôvodu ochrany recipientov však vodárenská spoločnosť do budúcnosti plánuje výstavbu ďalších veľkých retenčných nádrží.

Vplyv na ČOV majú objemy v miliónoch metrov kubických

Mesto má zabezpečený systematický, ucelený a pomerne dlhú dobu fungujúci systém monitoringu zrážok s 23 zrážkomermi. Celý systém je doplnený pomerne sofistikovaným meraním hladín a prietokov s približne 182 senzormi.

Pri monitoringu zrážok je cieľom vytvoriť historický rad ako podklad pre matematické modelovanie a následne spracovanie akýchkoľvek základných aj pokročilých štatistík.

Variabilita ročných úhrnov je pomerne vysoká, pričom priemerný zrážkový úhrn sa v Brne pohybuje niekde na úrovni 500 milimetrov. V roku 2020 však zaznamenala vodárenská spoločnosť nadpriemer.

Odborník vysvetľuje, že počas bežného leta je prietok päť kubických metrov za sekundu v rieke v priebehu veľkej a extrémnej dažďovej udalosti pokojne prekročený až niekoľkonásobne, pričom sa môže dostať na úroveň 80 až 90 metrov kubických za sekundu.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Alebo zadajte kód pre odomknutie obsahu tohto článku:

odomknúť tento článok

Kód pre odomknutie obsahu vybraného článku v cene 9 € si môžete zakúpiť cez platobnú bránu CardPay tu.


Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Prekročenie limitov pesticídov v povrchových vodách je ojedinelé. Horšie je to s podzemnými vodami

Prekročenie limitov pesticídov v povrchových vodách je ojedinelé. Horšie je to s podzemnými vodami

Paradoxom je, že nadlimitné koncentrácie pesticídov v podzemných vodách sledujeme častejšie u tých druhov pesticídov, ktorých použitie je už niekoľko rokov zakázané.

Kofeín, chemické znečistenie či mikroplasty. Výskumníci si posvietili na kvalitu vody v Dunaji

Kofeín, chemické znečistenie či mikroplasty. Výskumníci si posvietili na kvalitu vody v Dunaji

Z hľadiska organických mikropolutantov je Dunaj pravdepodobne najlepšie monitorovanou riekou na svete. Spoločný výskum Dunaja prináša zaujímavé zistenia.

Čistiarenské kaly môžeme zhodnocovať rôzne. Aj na registrované hnojivo

Čistiarenské kaly môžeme zhodnocovať rôzne. Aj na registrované hnojivo

Odborník Jan Ševčík vysvetľuje, ako prebieha celý proces sušenia kalov a aké výhody prináša materiálová transformácia čistiarenských kalov na registrované hnojivo.