Schopnosť mesta ochrániť verejnosť v prípade záplav môžu výrazne vylepšiť nové vedecké postupy, ktoré sa dajú zahrnúť do evakuačných plánov.
Faktorov je mnoho
Povodne postihujú celosvetovo viac ľudí než akákoľvek iná katastrofa a sú hlavnou témou, ktorej čelia európske orgány pre riadenie mimoriadnych situácií. Na základe predošlých štúdií možno konštatovať, že väčšina úmrtí počas povodní sa prihodí vonku, keď sa ľudia snažia jazdiť alebo kráčať po zaplavených uliciach.
Štúdia spojila výskumníkov z univerzít v mestách Bristol, Newcastle a Florencia, ktorí chceli predovšetkým dospieť k záverom, ako počas záplav predchádzať obmedzeniam dopravy.
Vedci po prvýkrát rozobrali všetky možné hľadiská, ktoré musia mestá pred povodňou brať do úvahy – napríklad bezpečnosť chodcov a možnosť prístupu do nemocníc a na požiarne stanice. Zvážili tiež nebezpečenstvo, ktoré predstavujú zaparkované vozidlá.
„Keď je mesto ohrozené povodňami, je dôležité vedieť, ktoré miesta sú pre chodcov a vodičov najnebezpečnejšie, a kedy je centrum mesta najlepšie dostupné pre záchranné operácie,“ vysvetľuje stavebná inžinierka Dr. Maria Pregnolato, ktorá sa na štúdii podieľala v rámci Newcastle University.
Skúmali mestskú časť Florencie
Vo vedeckom časopise Science of the Total Environment, v ktorom bola štúdia uverejnená, sa uvádza, že výskumný tím vymodeloval scenár, do ktorého zahrnul všetko, čo povodeň obnáša. Na základe toho vytvoril skúšobný plán, ktorý následne aplikoval na štvrť Galluzzo vo Florencii.
Vedci zhodnotili úroveň rizika, ktorú záplavy predstavujú pre verejnosť, školy, nemocnice a požiarne stanice. Použili prístupné údaje o výške terénu, mestskej infraštruktúre a štatistiky zo sčítania ľudu. Zároveň simulovali obmedzenie cestnej premávky veľkým počtom vozidiel, čo im umožnilo odhaliť miesta, ktoré by v prípade povodne boli kľúčovými pre únik a evakuáciu.
Z pokusu vyplynulo, že 37% obyvateľov štvrte Galluzzo žije v blízkosti ciest, ktoré keby sa pokúšali prebrodiť v prípade záplavy, určite by sa im to nepodarilo, lebo by ich odniesol prúd. Až v 78% testovanej oblasti by voda odniesla zaparkované vozidlá. V pokročilejšom štádiu povodne by bolo 22,5% ciest nedostupných pre záchranárov.
Kľúčové sú prístupové body
Štúdia odhalila, že evakuačné plány pre štvrť Galuzzo sú založené na povodňových mapách, ktoré však neuvádzajú nameranú hĺbku vody ani rýchlosť prúdu, čo sú dva kľúčové faktory, ktoré vymedzujú, aké riziko na danom mieste záplava predstavuje.
„Výskum poukazuje na riziká, ktoré povodne predstavujú pre chodcov aj vodičov, no tiež ukazuje ako môžu záplavy obmedziť schopnosť záchranných služieb reagovať,“ hovorí spoluautor štúdie Richard Dawson z Newcastle University.
Práve preto by každé mesto malo mať prehľad o hlavných únikových bodoch, ktoré v prípade katastrofy využije najväčší počet ľudí. „Aby vedeli záchranné tímy na pohotovostnú situáciu včas zareagovať, je potrebné zmenšiť riziko zaplavenia kľúčových prístupových ciest do nemocníc a na hasičské stanice,“ dodáva Dawson.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.