Aj tekutý bioodpad spôsobuje kanalizáciám problémy. Láka tiež hlodavce

Ako nakladať s tekutým bioodpadom z domácností? Viaceré mestá vo svojich informačných letákoch pripomínajú, že tekuté zvyšky bioodpadu nepatria do hnedých nádob na zber kuchynského odpadu, na druhej strane vodárenské spoločnosti zdôrazňujú, že jeho vylievanie do toalety spôsobuje problémy kanalizačnej sieti aj samotným obyvateľom. Vodárňam totiž vznikajú zbytočné náklady na čistenie a riešenie prípadných havárií, nehovoriac o tom, že kanalizácie sa v dôsledku vylievania polievok a podobných odpadov z domácností stávajú živnou pôdou pre šírenie hlodavcov.

Vodárenské spoločnosti dlhodobo poukazujú na to, že kanalizácia nie je odpadkový kôš. Ľudia totiž do nej hádžu rôzne posypové materiály z ciest, konáre stromov, skaly, stavebný materiál, rádiá, ale aj časti počítačov. Pracovníci vodární však v kanalizácii našli už aj mop, dlažobné kocky, kostru z bicykla, televízor či mŕtvu ovcu.

Ľudia okrem toho do kanalizácií pravidelne vyhadzujú aj plastové fľaše, handry, vlhčené utierky, hygienické potreby, vatové tyčinky či rôzne odpadky z domácností, čo vedie k zvýšeniu nákladov vodární na čistenie kanalizácie a odstraňovanie havárií. Bližšie sme o tom informovali už v minulosti v tomto článku.

Problém predstavujú aj zvyšky jedál z domácností. Od januára samosprávy postupne zavádzajú povinný zber kuchynských odpadov. Niektoré mestá však upozorňujú občanov, že do hnedej nádoby nepatria tekuté zložky bioodpadu, ako sú napríklad polievky či omáčky.

Ako sa teda zbaviť tohto druhu bioodpadu? Domácnosti v tomto prípade často volia pre ne najjednoduchšie riešenie – spláchnu tekutý bioodpad do toalety.

MŽP: Dobre navrhnutá stoková sieť si s obsahom polievky poradí

Denník Voda-portal.sk preto zaujímalo, či vylievanie tekutého bioodpadu do kanalizácie zakazuje konkrétny právny predpis a ako sa na tento problém pozerajú samotné vodárenské spoločnosti. Podľa informácií Ministerstva životného prostredia SR takýto predpis neexistuje.

„Vypúšťanie odpadových vôd z domácností s obsahom zvyškov jedál nie je zakázané žiadnym právnym predpisom. Vylievanie polievky (rádovo v litroch) do kanalizácie nemôže mať vplyv na jej hydraulické zaťaženie,“ uviedol Pavol Féjer z odboru komunikácie MŽP SR.

Zároveň dodáva, že dobre navrhnutá a prevádzkovaná stoková sieť sa s odpadovými vodami s obsahom polievky musí bez problémov vyrovnať. Problém však podľa envirorezortu spočíva v tom, že zvyšky potravín priťahujú hlodavce, čím prispievajú k ich premnoženiu.

„Ak ide o vylievanie tekutého kuchynského bioodpadu z veľkého reštauračného zariadenia lokalizovaného na malej stokovej sieti s čističkou odpadových vôd (ČOV), môže spôsobiť vážne prevádzkové problémy na ČOV,“ dodáva P. Féjer.

Zákon o odpadoch zakazuje prevádzkovateľovi zariadenia spoločného stravovania používať drviče biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu napojené na verejnú kanalizáciu, výnimkou je však ten prípad, ak vlastník verejnej kanalizácie súhlasí s používaním drviča a jeho používanie upravuje  zmluva o odvádzaní odpadových vôd, ktorá je koncipovaná podľa osobitného predpisu. Spomínaný zákaz sa však netýka domácností.

LVS: Vylievanie polievok do toalety spôsobuje problémy

Generálny riaditeľ Liptovskej vodárenskej spoločnosti (LVS) Matej Géci vysvetľuje, že všetko ostatné, čo končí vo verejnej kanalizácii, okrem splaškových vôd zo sociálnych zariadení, kuchynských drezov a kúpeľní, spôsobuje problémy nielen vodárenským spoločnostiam, ale aj obyvateľom. 

„Ľudia si myslia, že ak do toalety vylejú napríklad polievku, ktorú predtým precedia, je to v poriadku. Ale málokedy je polievka úplne bez tuku a práve tuky sa v kanalizácii usádzajú po odvode a spôsobujú upchávanie priamo v kanalizačnej prípojke. V dôsledku toho môže byť ohrozená aj funkčnosť siete verejnej kanalizácie,“ zdôrazňuje M. Géci.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.