Agrorezort: Nahradenie sivej infraštruktúry za zelenú zníži mieru záplav v mestách

Začiatkom mesiaca sme boli svedkami početných a veľkých záplav vo viacerých častiach Slovenska. Príkladom je aj naše hlavné mesto, ktoré sa počas niekoľkých hodín silných lejakov doslova premenilo na „Benátky severu“. Podľa agrorezortu sú takéto problémy spôsobené predovšetkým pribúdaním betónu na úkor zelene.

Hlavným problémom je podľa Matečnej skutočnosť, že v zastavaných územiach chýba práca s dažďovou vodou. Tá namiesto toho, aby ostávala v území, odchádza do kanalizácie.

 „Zaplavené ulice, ale aj extrémne horúčavy sú dôsledkom nielen globálnej zmeny klímy, ale aj konkrétnej ľudskej činnosti v mestách. Ak chceme mať v mestách príjemné životné prostredie, je potrebné zastaviť úbytok zelene a premyslene budovať prvky zelenej infraštruktúry,“ uviedla ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná.

Podľa nej by sa malo viac priestoru venovať budovaniu väčšieho množstva trávnikov a parkov, zelených striech, fontán, jazierok, nádrží alebo živých plotov.

Nahradiť betón zeleňou

Podľa agrorezortu je problém predovšetkým v tom, že každá nová budova, parkovisko alebo asfaltová cesta spôsobuje, že sa zväčšuje plocha, ktorá odvádza vodu do kanalizácie.

Tým sa zase zvyšuje prehrievanie mestského prostredia. Rozhorúčený asfalt počas horúcich letných dní často dosahuje aj 50 stupňov.

Ministerstvo ešte v apríli minulého roku vyhlásilo v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu 2014 – 2020 (IROP) výzvu na zlepšenie environmentálnych aspektov v mestách a mestských oblastiach.

O príspevok môžu žiadať organizácie štátnej správy, obce, mestá, samosprávne kraje, subjekty verejnej správy, mimovládne organizácie, ale aj subjekty zo súkromného sektora. Vyčlenených je 33,3 milióna eur.

Zeleň podporuje aj EÚ

Aj materiál Európskej komisie pod názvom Zelená infraštruktúra – Zveľaďovanie prírodného kapitálu Európy definuje tento zelený variant ako úspešný nástroj na zabezpečenie ekologických, ekonomických a spoločenských prínosov prostredníctvom prirodzených riešení.

Okrem iného však Európska komisia poukazuje na to, že veľký priestor by sa mal venovať práve ekologickej obnove lesov a porastov v záplavových oblastiach.

Správne fungujúce lesy v takýchto problémových častiach tak môžu priniesť mnoho kladov, ako je napríklad filtrovanie vody, zachovanie hladiny vody a predchádzanie erózii.

Lesy tiež zmierňujú vplyvy zmeny klímy tým, že zachytávajú oxid uhličitý. Niekedy sa však zdá, že viaceré zelené opatrenia sa presadzujú súčasne s výrubmi stromov, ktoré v mnohých regiónoch vytvárajú akýsi ochranný prvok.

Oprávnené projekty

Príspevky sa zameriavajú na desať hlavných oblastí. Ide napríklad o budovanie prvkov drobnej infraštruktúry urbánneho dizajnu, zelených parkov, stien, striech. Ďalej sú to aktivity v oblasti dopravnej infraštruktúry – zelené koridory pozdĺž cyklotrás, čiže aleje, živé ploty alebo remízky.

V neposlednom rade ide o využívanie dažďovej vody prostredníctvom budovania rôznych nádrží a predčisťovania dažďových vôd.

V regiónoch so zvyšujúcim sa úhrnom zrážok a obdobiami dažďa napríklad výzva reagovala na zavedenie osobitných zberných systémov na odpadovú a dažďovú vodu.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.