Výzva „Veľké vody“: Hrozí, že dotácie budú musieť v plnej výške vrátiť štyri obce

Environmentálny fond už v máji informoval, že v rámci výzvy „Veľké vody“ vyhlásenej ešte za bývalého vedenia rezortu došlo k viacerým pochybeniam pri poskytovaní dotácií.

Z výsledkov auditu, ktorý spustilo Ministerstvo životného prostredia SR, vyplynulo, že čerpanie podpory poskytovanej z Environmentálneho fondu na kanalizáciu a vodovody v obciach sprevádzali neprehľadné dodatky k zmluvám, úpravy cien bez opory v zmluvách aj sporný výber dodávateľov.

Predchádzajúce vedenie envirorezortu v rámci spomínanej výzvy schválilo prostredníctvom Envirofondu na dobudovanie kanalizácií a vodovodov dotácie pre 26 obcí v celkovom objeme 40 miliónov eur. Stalo sa tak tri dni po parlamentných voľbách 2020, kedy pridelenie dotácií odobril Árpád Érsek (Most-Híd) poverený vedením MŽP SR po odstúpení Lászlóa Sólymosa z funkcie. Podrobne sme o tom informovali v tomto článku.

Problematické Kravany

Minulý týždeň sa pred Úradom vlády SR konal protest, na ktorom sa starostovia Smeru a Hlasu sťažovali na nedostatok eurofondových výziev pre regióny a nedostatočný dialóg zo strany ministerstiev, pričom podľa nich samosprávam chýbajú finančné prostriedky na výstavbu kanalizácií či vodovodov. Na proteste vystúpil aj starosta obce Kravany Igor Gavalier, ktorý skritizoval postup Envirofondu vo veci dotácie na kanalizáciu.

„Starosta obce Kravany sa pokúsil urobiť z problému obce Kravany pri čerpaní zdrojov Environmentálneho fondu celoslovenský problém. Realita je však taká, že Envirofond zdedil z minulosti veľmi nešťastnú tradíciu politických vplyvov a rozhodnutí ovplyvňujúcich prideľovanie prostriedkov,“ uviedol štátny tajomník MŽP SR Juraj Smatana.

Envirofond podľa jeho slov zdedil aj veľkú netransparentnosť. „A toto sú výzvy, s ktorými sa nové vedenie MŽP potýka,“ dodal.

O čo ide? Rezort po nástupe ministra životného prostredia Jána Budaja odštartoval kontroly. Tie odhalili, že niektoré obce klamali a podali čestné prehlásenia o tom, že majú vykonané verejné obstarávania v súlade s platným zákonom o verejnom obstarávaní, ale nebolo to tak.

„Ani MŽP, ani Environmentálny fond nemôže uvoľňovať finančné prostriedky a legalizovať kroky, ktoré neboli urobené v súlade so zákonom a ďalšími predpismi Environmentálneho fondu,“ konštatuje J. Smatana.

Envirofond sme sfunkčnili, tvrdí J. Smatana

Vedenie MŽP a Environmentálneho fondu podľa J. Smatanu uskutočnilo viaceré opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa podobné problémy v budúcnosti nediali.

„Prestali sme s praxou politických nominácií. Zanikla veľmi negatívna tradícia, keď nadštandardne, štatisticky významne dostávali dotácie z Environmentálneho fondu stranícky blízki starostovia. Táto prax bola odstránená,“ zdôrazňuje štátny tajomník MŽP.

Ďalším krokom bolo sfunkčnenie Rady Environmentálneho fondu, ako aj prijatie opatrenia, že kontroly budú prebiehať ešte pred uvoľnením finančných prostriedkov. „Naším cieľom je, aby sa čo najviac urýchlilo uvoľňovanie prostriedkov z Environmentálneho fondu a aby sa ten proces čo najviac stransparentnil,“ dodáva J. Smatana.

Envirofond tiež podľa jeho slov začal intenzívnejšie komunikovať so žiadateľmi, organizuje webináre, kde dostávajú žiadatelia relevantné informácie o tom, ako podávať kvalitné žiadosti, pričom bola vytvorená aj informačná linka Envirofondu.

Dotácie v plnej výške budú zrejme musieť vrátiť štyri obce

Podľa šéfa Envirofondu Ľubomíra Vačoka audit ukázal, že v rámci spomínanej výzvy až dve tretiny žiadateľov nebolo oprávnených a nemali vôbec dostať túto dotáciu. Nasledovala fáza kontrol verejných obstarávaní, ktoré boli a sú vykonávané nezávislým tímom.

Osobné stretnutia s problematickými obcami, ktorých bolo celkovo 18, odštartoval Envirofond v apríli. Envirofond informoval tieto obce o aktuálnych zisteniach z kontrol verejného obstarávania a nastavil si postupné kroky.

„Aktuálne hrozí, že štyri obce z 26 obcí budú musieť vrátiť v plnej výške dotácie na základe závažných zistení pri kontrole verejného obstarávania,“ vysvetľuje Ľ. Vačok.

Jedna z týchto obcí však realizuje projekt len sčasti, dve obce ešte nezačali s realizáciou. A len jedna obec pokračuje aj napriek odporúčaniam spomalenia prác, a tou je práve obec Kravany.

Envirofond podal trestné oznámenie

Podľa Ľ. Vačoka nie je pravda, že Environmentálny fond s obcou nekomunikuje. Envirofond mal niekoľkokrát požiadať starostu obce, aby zdokladoval verejné obstarávanie, teda to, akým spôsobom došlo k výberu dodávateľa, akým spôsobom bol projekt zazmluvnený a akým spôsobom bol dodatkovaný. „Tieto podklady nám do dnešného dňa neboli predložené, a to na základe niekoľkonásobných výziev,“ zdôrazňuje ďalej.

Envirofond preto podal podnet na Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO), aby mohol rozhodnúť, ako bude postupovať ďalej pri uvoľnení alebo neuvoľnení finančných prostriedkov pre danú obec.

Zároveň bol starosta obce vyzvaný na spomalenie prác, čo sa ale podľa Ľ. Vačoka nestalo. „Pán starosta si urobil trhací kalendár z našich odporúčaní a z legislatívy Slovenskej republiky, ako aj z dotačnej zmluvy,“ dodáva.

Na základe podnetu tretej osoby, ktorá upozornila na potenciálnu korupčnú činnosť pri verejnom obstarávaní v prípade obce Kravany, podal Envirofond trestné oznámenie.

„Zároveň máme informácie, že podnet na ÚVO bol podaný na obec Kravany aj od ďalšej osoby, čiže nielen od Envirofondu, čo potvrdzuje kroky, ktoré vykonávame,“ zdôrazňuje ďalej.

V posledných dňoch obec uhradila faktúry svojmu dodávateľovi bez súhlasu Envirofondu, teda podľa Ľ. Vačoka narábala s verejnými prostriedkami spôsobom, ktorý zásadne porušil podmienky dotačnej zmluvy.

„Znamená to, že obec bude musieť pravdepodobne vrátiť plnú výšku dotácie Environmentálneho fondu. Naviac, v zmysle zmluvných podmienok je tam hrozba vyrubenia dodatočných pokút a penále vo výške od 30 do 70 percent,“ vysvetľuje.

Mnohí starostovia nevedeli, aké problémy zdedili

Odporúčania Envirofondu tak podľa Ľ. Vačoka ignoroval len spomínaný starosta. Ostatné obce koordinovali kroky s Envirofondom a poskytli mu aj potrebnú dokumentáciu.

„Vidíme vo veľa prípadoch z tých dvoch tretín obcí, že je možné riešenie, avšak ešte potrebujeme čas, keďže tie zistenia sú individuálneho charakteru,“ hovorí Ľ. Vačok.

V prípade, ak bude možné uvoľniť finančné prostriedky, Envirofond má záujem tieto projekty prefinancovať. „Úlohou Environmentálneho fondu nie je likvidovať obec. Nemôžeme ale kryť nezodpovedné správanie niektorých starostov alebo ich predchodcov. Máme tu aj starostov, ktorí nerealizovali tie verejné obstarávania, ale realizovali to ich predchodcovia,“ vysvetľuje.

Títo starostovia si podali žiadosť o dotáciu s tým, že nemali informácie o pozadí, ako bolo verejné obstarávanie realizované.

Mnohí starostovia sú teda podľa šéfa Envirofondu nepríjemne prekvapení, aké výsledky priniesli kontrolné zistenia, keďže nemali k dispozícii informácie, ktoré im Envirofond na základe šetrenia poskytol. Mnohí z nich chcú podľa Ľ. Vačoka tieto dotácie vrátiť, prípadne vôbec nechcú tieto projekty realizovať.

„Environmentálny fond im nechce zatvoriť dvere na možnosť čerpania dotácií v ďalších rokoch a dochádza k jednaniam s týmito starostami obcí,“ dodáva.

Envirofond je pripravený posunúť oprávnené obdobie 

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.