Vodné a stočné v Európe? Cena vás prekvapí

Združenie EurEau, ktoré je asociáciou európskych prevádzkovateľov vodárenských služieb, predstavilo pred pár dňami výsledky vlastného prieskumu, ktoré pokrývajú služby v oblasti pitnej a odpadovej vody v Európe. Ide o aktualizované vydanie prvého prieskumu z roku 2009. Štúdiu si môžete stiahnuť v závere článku.

Počas tohto obdobia sa vyvíjal trh veľmi intenzívne, pričom došlo k zlepšeniu technológií, inovácií a spotrebitelia začali byť nároční na ekologickejšie a nákladovo efektívnejšie služby.

Prieskum obsahuje viaceré technické a ekonomické údaje z jednotlivých krajín, od miery pripojenia populácie na dodávku pitnej vody, cez pripojenie na kanalizáciu a odpadové vody až po samotné ceny.

Štúdia analyzuje údaje z 29 členských krajín v celej Európe, pričom ide najmä o údaje poskytnuté od členov EurEau, nie od oficiálnych zdrojov.

Počet obyvateľov pripojených k sieti

Obrázok 1 predstavuje percento ľudí pripojených k sieti pitnej vody, teda k verejnému vodovodu (drinking water network), ďalej k verejnej kanalizácii (waste water network) a k čistiarňam odpadových vôd (waste water treatment plant) v jednotlivých krajinách a ich percentuálne podiely v Európe.

Chýbajúce údaje v grafe boli extrapolované z predchádzajúcej štatistiky s predpokladom, že rýchlosť pripojenia zostala počas ostatných ôsmich rokov konštantná. Ide o konzervatívny odhad, pretože sa predpokladá, že rýchlosť pripojenia v priebehu času narastala.

Vý sledkom je, že v členských krajinách EurEau je až 499 miliónov ľudí napojených na sieť pitnej vody, pričom 450 miliónov obyvateľov je napojených na kanalizáciu (odpadovú vodu) a 435 miliónov ľudí je pripojených k čistiarňam odpadových vôd.

Obrázok 1 nezahŕňa ľudí pripojených k individuálnemu sanitárnemu systému (individual sanitation system – vlastné zdroje vody a žumpy, pozn. red.).

Ročné platby – vodné a stočné

Na obr. č. 2 sú uvedené príjmy v sektore, ktoré sú vyberané prostredníctvom účtov za vodu, pričom jednotlivé sumy sú rozdelené podľa typu služby. V prípade, že informácie týkajúce sa typu služieb nie sú k dispozícii, zobrazuje sa iba celková suma.

Extrapolácia bola vykonaná s priemernou ročnou sadzbou fakturácie podľa celkovej populácie každej krajiny. Extrapolácia bola vykonaná pre celkovú fakturovanú sumu, teda nie pre každú službu, pretože pokrytie každého druhu služby vo faktúre za vodu je v každej krajine odlišné. Samozrejme, celková fakturácia závisí z veľkej časti od počtu obyvateľov v každej krajine.

Investície vo vodárenstve

Obrázok 3 predstavuje celkovú sumu peňazí investovaných do infraštruktúry pre pitnú a odpadovú vodu ročne.

Extrapolácia vychádza z priemernej miery investícií podľa celkového počtu obyvateľov krajiny.

Európske vodárenské podniky investujú každoročne približne 45 miliárd eur do vodnej infraštruktúry. To znamená, že vodárne v priemere investujú 93,5 eur na obyvateľa za rok (obrázok 4).

Tieto investície pochádzajú najmä z príjmov za poplatky za vodu, z daní a z transferov, teda z európskych finančných systémov, akými sú napríklad štrukturálne fondy. Miera investícií závisí od mnohých faktorov vrátane investícií potrebných na dosiahnutie súladu s právnymi predpismi EÚ atď.

Zamestnanosť vo vodárenských službách

Osobitnou otázkou je zamestnanosť u európskych poskytovateľov vodárenských služieb.

Obrázok 5 ukazuje priamu a nepriamu zamestnanosť v sektore, ktorá sa vzťahuje na služby dodávania pitnej aj odvádzania a čistenia odpadovej vody.

Priama zamestnanosť zahŕňa ľudí zamestnaných vodárenskými a vodohospodárskymi firmami na projektovanie, výstavbu, údržbu, kontrolu a riadenie vodohospodárskych služieb. Nepriama zamestnanosť predstavuje hrubý odhad pracovných miest vytvorených vodnými službami v iných sektoroch.

Pokrývať to môže napríklad služby v subdodávateľských spoločnostiach, ako aj podiel zamestnancov podieľajúcich sa na výrobe a distribúcii zariadení a chemických výrobkov používaných vo vodárenských službách.

Tento oldhad je veľmi variabilný a ťažko merateľný, ale štúdia ho prezentuje, nakoľko nejde o zanedbateľné čísla, ak hovoríme o vplyve vodohospodárskych služieb na zamestnanosť v Európe.

Keďže čísla týkajúce sa nepriameho zamestnania nie sú spoľahlivé, extrapolácia bola vykonaná len pre údaje o priamej zamestnanosti a vychádza z priemerného podielu na celkovej populácii v jednotlivých krajinách.

Z odhadu vyplýva, že vodné služby v Európe zamestnávajú 476 000 ľudí na plný úväzok (full time equivalent = FTE), čo predstavuje asi 0,1 % populácie členských krajín.

Vlastníctvo vodárenských spoločností

Obrázok 6 a obrázok 7 predstavujú percento populácie pokryté rôznymi typmi manažmentu služieb dodávky pitnej vody a odvedenia a čistenia odpadovej vody v európskych krajinách.

Vidíme, že prakticky v každej európskej krajine bol zvolený iný prístup k riadeniu vodárenských a kanalizačných služieb. Je to právomocou členských štátov.

Pre objasnenie štúdia definuje jednotlivé typy vlastníctva, resp. manažmentu vodární a kanalizácií takto:

• Local government department = samospráva. Infraštruktúra a služba sú vlastnené a spravované výlučne verejným orgánom, akým je napríklad obec alebo skupina obcí (t.z. obec priamo manažuje vodáreň – pozn. red.).

• Publicly owned company = firma, ktorá je vlastnená verejnou správou. Ide de facto o verejnú spoločnosť, to znamená, že infraštruktúra je vo verejnom vlastníctve miestneho orgánu a služba je delegovaná na spoločnosť vo verejnom vlastníctve (napríklad eseročka, alebo akciovka, ktorej podielnikmi sú obce – pozn. red.).

• Private operator = súkromný správca. Infraštruktúra je vo verejnom vlastníctve miestneho orgánu, ale služby sú delegované na súkromnú spoločnosť.

• Privatisation = privatizácia: Infraštruktúra a služby sú vo vlastníctve a pod manažérskou kontrolou súkromnej spoločnosti, ktorá je vo všeobecnosti pod dohľadom verejného regulátora.

• Public-Private joint venture = spoločný podnik verejného a súkromného sektora. Infraštruktúra a služba sú vlastnené a riadené konzorciom verejných a súkromných spoločností.

Vodné a stočné

Sadzba za vodu je zložitá téma, pretože závisí od viacerých miestnych parametrov, ako sú daňové zaťaženie, kvalita vodných zdrojov (podzemná voda zvyčajne vyžaduje menšie náklady na úpravu ako povrchová voda), dĺžka siete na dodávku vody na jedného obyvateľa (najmä okrajové a malé obce patria k citlivým oblastiam, v ktorých je dodávka vody a odvádzanie odpadovej vody kanalizáciou nákladnejšia) atď.

Cena je zvyčajne v krajinách regulovaná prostredníctvom verejného orgánu; buď oficiálnym regulátorom alebo miestnej samosprávy. Obrázok 8 a obrázok 9 predstavujú aj priemeryné ročné náklady na vodu u obyvateľov krajín, ktoré sú členmi EurEau.

Štúdia však upozorňuje, že toto porovnanie cien je len orientačné, na poukázanie rozmanitosti cien v celej Európe, ale priame porovnanie platieb za vodu alebo ceny za
kubický meter medzi krajinami nie je možné.

Dĺžka vodárenskej siete

Obrázok 10 znázorňuje celkovú dĺžku potrubnej siete pitnej vody pre každú krajinu. Dáta boli extrapolované podľa populácie pripojenej k sieti pitnej vody s koeficientom určenia R2 0,834.

Údaje z chýbajúcich krajín neumožnili celkom presnú extrapoláciu dát, no keďže sa týkali iba krajín s menšou sieťou, tak kvalifikovaný odhad o dĺžke siete pitnej vody v Európe hovorí o 4 225 527 km, čo je jedenásťnásobok vzdialenosti od Zeme až po Mesiac.

Takáto infraštruktúra si vyžaduje veľké náklady na údržbu.

Obrázok 11 znázorňuje dĺžku siete pitnej vody na jedného pripojeného obyvateľa. Tá sa pohybuje od 4,92 m/obyvateľa v Španielsku až po 19,55 m/obyvateľa vo Fínsku. Takéto rozdiely v infraštruktúre sú spôsobené najmä hustotou obyvateľstva.

Dodávka pitnej vody

Obrázok 12 predstavuje množstvo vody dodávanej dodávateľmi pitnej vody v miliónoch kubických metrov ročne. Zahŕňa fakturovanú spotrebu ako aj „non-revenue water“ v Európe.

Celkový objem dodávanej vody v EÚ je 44,7 miliárd m3 ročne.

Zdroje pitnej vody

Obrázok 13 zobrazuje dodávku vody podľa vodných zdrojov. Medzi jednotlivými krajinami vidíme významné rozdiely. Podľa tohto čísla majú členovia EurEau viac pitnej vody z povrchových vôd ako z podzemných vôd. Toto percento je však opäť založené iba na údajoch z niektorých krajín.

Spotreba pitnej vody

Obrázok 14 znázorňuje spotrebu pitnej vody, ktorá sa účtuje spotrebiteľom. Neznamená to len spotrebu domácností, ale môže zahŕňať aj komerčné a priemyselné využitie, tak ako je uvedené na obrázku 15.

Pre spotrebu pitnej vody v domácnostiach sú údaje ľahko dostupné a boli vytvorené podľa počtu obyvateľov napojených na vodovodnú sieť s koeficientom determínácie R2 0,9767. Údaje o spotrebe vody pre obchodné a priemyselné využitie neboli vždy k dispozícii, najmä v krajinách, kde sa na tento účel spotrebuje veľa vody.

Celkovo sa v domácnostiach spotrebuje ročne 22,8 mld. m3 pitnej vody a celková spotreba je 31,8 miliárd m3/rok.

Straty na distribúcii

Na obr. 19 a na obr. 20 sú uvedené straty pri rozvodoch pre siete pitnej vody v Európe pomocou dvoch najbežnejšie používaných jednotiek: percento a objem na km
potrubia. Porovnanie medzi krajinami je veľmi zložité. Priemerné hodnoty strát v členských štátoch EurEau sú 23 % a 2171 m3/km/rok.

Kanalizácia

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.