Väčšina plastov pláva pri pobreží, nie na otvorenom mori, tvrdí štúdia | VODA-PORTAL.SK
Eversheds Sutherland
BELIMO
MARIUS PEDERSEN

Väčšina plastov pláva pri pobreží, nie na otvorenom mori, tvrdí štúdia

Švajčiarski vedci skúmali pohyb plastov v oceáne. Zistili, že najviac odpadu sa zhlukuje pozdĺž pobreží a veľká časť sa vyplavuje na pláže. Na otvorenom mori je koncentrácia plastov menšia, ako sa predpokladalo.

Väčšina plastov pláva pri pobreží, nie na otvorenom mori, tvrdí štúdia

Foto: Pexels

Väčšina plastov na otvorené more nedopláva

Znečistenie oceánov plastovým odpadom je environmentálnym problémom, ktorému sa venuje čoraz viac pozornosti. Realita je však taká, že o množstve plastu, ktoré je v oceáne rozptýlené, toho vieme len veľmi málo. Modely, ktoré sa zakladajú na oceánskych prúdoch, doposiaľ naznačujú, že plast sa zhromažďuje hlavne vo veľkých oceánskych víroch.

Vedci z Univerzity v Berne v novej štúdii, ktorá bola uverejnená vo vedeckom časopise Environmental Research Letters, vypočítali rozloženie plastového odpadu v celosvetovom meradle a zohľadnili aj skutočnosť, že plasty sa môžu vyplaviť na pevninu.

Dospeli k záveru, že väčšina plastov vôbec nekončí na otvorenom mori. Oveľa väčší objem plastového odpadu, ako sa doteraz predpokladalo, sa v skutočnosti drží v blízkosti pobrežia alebo sa vyplavuje na pláže.

„Vo všetkých scenároch, ktoré sme vypočítali, sa približne 80 percent plávajúceho plastového odpadu nepohne ďalej ako desať kilometrov od pobrežia a to aj päť rokov po tom, čo sa plast do oceánu dostal,“ hovorí vedúci autor štúdie Victor Onink.

Simuláciu pohybu plastového odpadu v oceánoch si môžete pozrieť na videu:

Obrovské množstvo sa vyplavuje

Veľká časť plastového odpadu sa tiež vyplavuje na breh. Autori štúdie konštatujú, že na plážach časom končí asi tretina až takmer všetok plávajúci plast, ktorý prenikne do mora.

To má vážne následky na životné prostredie, keďže pobrežné ekosystémy sú na znečistenie plastmi obzvlášť citlivé. Znečistené pobrežia tiež drasticky klesajú na hodnote pre cestovný ruch.

Podiel plastu vyplaveného na pobrežie je najvyšší v tých častiach sveta, ktoré majú najväčšie zdroje plastového odpadu. Patria sem oblasti ako juhovýchodná Ázia a Stredozemné more. Koncentrácie plastového odpadu sú najnižšie v riedko osídlených oblastiach, akými sú polárne oblasti, pobrežie Čile a časti pobrežia Austrálie.

Podľa doktoranda fyziky Victora Oninka existujú dva dôvody, prečo je v Stredozemnom mori toľko plastového odpadu. Na jednej strane veľké množstvo plastov prichádza do Stredozemného mora cez Níl, na druhej strane je toto more pomerne malé a uzavreté, čo tiež prispieva k vysokej koncentrácii plastov.

 
 

Celý obsah článku je prístupný pre predplatiteľov.

Predplatné obsahuje:

  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom v denníku Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
  • Printový mesačník Odpadové hospodárstvo s prílohou ENERGO (ISSN 1338-595X)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý je výsledkom uvedeného vzorca.



Pre pridanie nového komentára sa prosím prihláste.


Mohlo by vás zaujímať

Tržby vodární rástli aj počas vlaňajšieho covidového roku

Tržby vodární rástli aj počas vlaňajšieho covidového roku

Tržby z regulovaných činností rástli aj v roku 2021. Podobný trend však vodárne zaznamenali aj v oblasti nákladov, ukazujú najnovšie čísla Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.

Priemerná cena stočného medziročne narástla o viac ako dve percentá (GRAF)

Priemerná cena stočného medziročne narástla o viac ako dve percentá (GRAF)

Kde vlani domácnosti najviac zaplatili za vodu? Prinášame veľké porovnanie cien.

Prívalové povodne v obci pri Nitre spôsobujú časté škody. Pomôcť majú protipovodňové opatrenia

Prívalové povodne v obci pri Nitre spôsobujú časté škody. Pomôcť majú protipovodňové opatrenia

Počas prívalových povodní sa voda neriadene valí obcou a strháva so sebou poľnohospodársku pôdu, ale ničí aj majetok. Obec chce preto staviť na protipovodňové opatrenia.