Tlačíme na vodárne, aby znižovali straty vody. Zostanú im financie na rozvoj, hovorí šéf ÚRSO (ROZHOVOR)

Vodné hospodárstvo je na Slovensku výrazne podkapitalizované, posledné desaťročia sa do infraštruktúry investovalo málo. Nové právne predpisy by mali negatívny trend otočiť.

Tak vidí situáciu predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Andrej Juris, podľa ktorého sa regulátor snaží podporiť investície vo vodárenstve rôznymi nástrojmi. V rozhovore sme však otvorili aj ďalšie témy.

Jednou z veľkých tém vo vodárenskom sektore je dlho kumulovaný investičný dlh. Novinkou tohto roka je, že vodárenské spoločnosti v regulovanej cene vodného a stočného môžu uplatniť aj svoje plánované investície. Ako pri tomto ÚRSO postupoval v cenových konaniach?

Podkapitalizovaný je celý sektor vodného hospodárstva, na čo poukazuje aj správa Najvyššieho kontrolného úradu SR. Do vodárenskej infraštruktúry sa investovalo za posledných 10 až 20 rokov veľmi málo.

V minulosti sa na investície do veľkej miery využívali eurofondy, najmä v kanalizačných rozvodoch boli použité rozsiahle zdroje z prostriedkov EÚ. Na druhej strane vodárenská infraštruktúra sa v posledných rokoch rozvinula v menšej miere a vyžaduje si zvýšenú hodnotu investícií.

Keď sme pripravovali cenovú vyhlášku, ktorá definuje cenový rámec vo vodárenstve, hľadali sme spôsoby ako zvýšiť motiváciu subjektov, aby reálne investovali a aby boli aj donútení investovať do toho, čo potrebujú. V novej vyhláške a novom spôsobe regulácie je niekoľko nástrojov, ako napríklad zohľadnenie plánovaných investícií v budúcoročných cenách.

Druhým parametrom je takzvaný investičný faktor, v rámci ktorého je určitý vzťah medzi odpismi a investíciami. V bežnom, štandardnom režime pri stabilnom fungovaní sektora by mala firma investovať približne toľko, koľko odpisuje majetku. Toto sa v minulosti nedialo, ÚRSO zohľadňoval odpisy v reálnych cenách, avšak subjekty neinvestovali v plnej výške odpisov.

To spôsobilo, že prostriedky na investície neboli využité danými subjektmi. Použili sa napríklad na vyplatenie dividend alebo na financovanie aktivít a nákladov nepredstavujúcich ekonomicky oprávnené náklady a podobne. Nedá sa však povedať, že to bol jediný spôsob nakladania s danými prostriedkami, pretože ten sa neustále mení. Zároveň platí, že každý z podnikov čelí svojim špecifickým témam vo svojom regióne.

Nehrozí, že ceny za vodné a stočné stúpnu bez toho, aby vodárenské spoločnosti napokon reálne investovali? Budete investície spätne kontrolovať?

Určite áno, budeme kontrolovať vynaložené investície. Ex-post po skončení daného roku sa vždy pozrieme, či subjekt aj reálne investoval. Ak nie, tak pristúpime k zníženiu ceny o príslušnú výšku nerealizovaných investícií.

Všetkých 14 vodárenských spoločností upozorňujeme na to, aby rozvážne pristupovali k svojim investíciám a prichádzali s cenovými návrhmi, ktoré reálne reflektujú ich investičné potreby a možnosti implementácie týchto investičných nákladov. Zároveň ÚRSO pozorne skúma, či skutočne investovali časť, ktorú deklarovali, aby odberatelia neplatili viac, ako majú.

Dlhodobým problémom sú na Slovensku tiež relatívne vysoké straty vody. Budú investície vodární podľa pravidiel nastavených úradom smerovať aj do tejto oblasti?

Úrad chce nástrojmi podporiť aj investície do zvýšenia efektivity. Ministerstvo životného prostredia sprísnilo povinnosti a pravidlá pre investície vo vodárenskom sektore. Ide o komplementárne nastavenie a posilnenie cieľa investovania vodární do infraštruktúry. Investície by mali putovať na kľúčové a prioritné veci.

Samotný subjekt najlepšie pozná, či treba investovať do obnovy infraštruktúry alebo úpravy daného zariadenia. Straty vo vodárenstve na Slovensku sú pomerne vysoké oproti priemeru EÚ, čo súvisí práve so stavom infraštruktúry. Do regulačného rámca sme preto implementovali maximálnu možnú výšku strát, ktorá je nižšia ako v súčasnosti. Naším cieľom je znižovanie strát. Pokiaľ vodárne straty znížia, zvýšia sa im finančné prostriedky, ktoré môžu investovať do rozvoja infraštruktúry.

ÚRSO koncom júla publikoval odhad budúcoročného zvýšenia regulovaných cien energií, v prípade vodného hospodárstva prognózu ďalšieho cenového vývoja nezverejnil. Máte už takýto odhad?

Vo vodárenstve, na rozdiel od dodávky elektriny a zemného plynu, nemáme zákonom dané termíny, kedy majú subjekty predkladať návrhy cien.

Prebehli cenové konania, ktoré súviseli so začiatkom regulačného obdobia v roku 2023. Tieto konania vytvorili súčasnú cenovú hladinu, pričom subjekty priebežne podávajú návrhy cien v prípade, ak sa im zvýšia náklady.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.