Macro Components
INISOFT
Belimo

SIŽP udelila hriňovskej mliekarni doposiaľ najvyššiu pokutu

Pokuta sa týka mimoriadneho zhoršenia vôd na Slatine. Mliekareň sa bráni a hovorí o úradníckej svojvôli zo strany inšpekcie. Vedenie spoločnosti považuje pokutu za drakonickú.

SIŽP udelila hriňovskej mliekarni doposiaľ najvyššiu pokutu

Foto: Stanislav Horník

Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP) udelila spoločnosti KOLIBA pokutu vo výške 135-tisíc eur. Ide o doteraz najvyššiu pokutu, akú udelila SIŽP za mimoriadne zhoršenie vôd na Slatine. O vývoji situácie dnes (18. januára) informovala Slovenská inšpekcia životného prostredia.

Pokuta sa má týkať mimoriadneho zhoršenia vôd, ktoré spomínaná spoločnosť spôsobila na vodnom toku Slatina ešte koncom augusta minulého roka.

Rozhodnutie bolo spoločnosti doručené minulý týždeň a zatiaľ nie je právoplatné, keďže účastník konania má právo v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote podať odvolanie.

Opakované znečistenie

Už koncom apríla pritom starosta Hriňovej Stanislav Horník informoval o tom, že došlo k znečisteniu rieky Slatina. Voda sa sfarbila do biela a šíril sa zápach odpadu z mliekarenskej výroby. Podľa miestnych sa tak nestalo prvýkrát.

Následne v auguste denník Voda-portal.sk informoval o mimoriadnej kontrole, ktorú tu vykonala SIŽP.

V súvislosti s kontrolou v hriňovskej mliekarni mala podľa šéfa envirorezortu padnúť aj vyhrážka: „Zajtra ráno budeš plávať hore bruchom v Dunaji!“. Tá bola adresovaná inšpektorke, ktorá sa situáciou ohľadom znečistenia rieky zaoberala.

Tejto inšpektorke pri odbere vzoriek z rieky zároveň poleptala znečistená voda ruku. Výsledky kontrolnej činnosti tak preukázali, že v prevádzke dochádza k nelegálnemu prečerpávaniu odpadových vôd.

Vypúšťanie priemyselných odpadových vôd bez povolenia

Spoločnosť KOLIBA podľa SIŽP spôsobila mimoriadne zhoršenie vôd tým, že vypúšťala odpadovú vodu z priemyselnej výroby do povrchových vôd.

„Použila na to kanalizáciu, ktorá bola určená na odčerpávanie dažďovej vody do rieky Slatina. Namiesto dažďovej vody však počas kontroly vytekala z výpustného objektu biela, po mlieku zapáchajúca tekutina,“ konštatuje inšpekcia.

Vo vzorkách vody, ktoré testovalo akreditované laboratórium Slovenského vodohospodárskeho podniku, boli zistené mnohonásobne prekročené limitné hodnoty znečistenia.

Polícia z celej akcie vyhotovila aj fotodokumentáciu vrátane videa. Podľa SIŽP je z nej nepochybné, že pôvodca mimoriadneho zhoršenia vôd vypúšťal priemyselné odpadové vody cez výpustný objekt kanalizácie vôd z povrchového odtoku do vodného toku Slatina v r.km 43,150. 

Inšpekcia zdôrazňuje, že spoločnosť nemá na takúto činnosť povolenie. Zároveň nariadila pôvodcovi zabrániť ďalšiemu vypúšťaniu nevyčistených priemyselných odpadových vôd do vodného toku a predložiť monitoring celej kanalizácie areálu mliekarne na prešetrenie. V rámci svojej činnosti tiež zistila, že spoločnosť nemá schválený havarijný plán.

Prešetrujú aj ČOV

V komplexe hriňovskej mliekarne však vystupuje aj druhý podnikateľský subjekt, spoločnosť JT - PARTNER,  ktorá prevádzkuje ČOV z mliekarenskej výroby.

SIŽP aktuálne vykonáva hlavný štátny vodoochranný dozor aj v rámci tejto ČOV, z ktorej sa do rieky Slatina má dostávať nebezpečná látka.

„Prevádzkovateľ by mal na čistenie odpadových vôd používať technológiu osmózy, ktorá pri správnej prevádzke a dodržaní technologických postupov zabezpečuje, že sa z ČOV dostane len zdraviu a životnému prostrediu nezávadná voda. Už pri vizuálnej kontrole počas miestnej ohliadky vykonanej dňa 19.8.2020 bolo zistené, že v okolí výpustného objektu ČOV je vodné prostredie značne fyzikálne–chemicky ovplyvnené,“ vysvetľuje inšpekcia.

Zároveň dodáva, že na tomto území sa nenachádzali žiadne riečne usadeniny, riasy a ani iné žijúce vodné organizmy, pričom v okolí výpustného objektu sa šíril aj výrazný pach po chemikáliách.

Zistili prítomnosť škodlivej látky

SIŽP tak operatívne odobrala tri vzorky vôd, ktoré ukázali prítomnosť látky NN-Dimetyltetradecylamín (NN-DMTDA).

Tá sa môže využívať v priemysle ako dezinfekčný čistiaci prostriedok, ale pri jej úniku do vodného toku podľa SIŽP dlhodobo škodlivo pôsobí na žijúce organizmy.

„SIŽP za ostatné roky riešila znečistenie na rieke Slatina niekoľkokrát a aj uložila viacero pokút, no stav sa nikdy zásadne nezmenil. Verím, že toto rozhodnutie prispeje k postupnému zlepšeniu situácie a ochrane vodného toku Slatina,“ dodal generálny riaditeľ SIŽP Ján Jenčo na záver.

Mliekareň sa bráni

Spoločnosť však s rozhodnutím inšpekcie nesúhlasí, pokutu považuje za drakonickú a prístup SIŽP za neprofesionány. Podľa vedenia mliekarne spoločnosť ihneď vykonala nápravné opatrenia.

„Hriňovská mliekareň vníma medializovanie neprávoplatného rozhodnutia Slovenskej inšpekcie životného prostredia ako potvrdenie toho, že v tomto prípade nejde o snahu dosiahnuť nápravu stavu, ale o poškodenie našej spoločnosti. Dokazuje to aj drakonická výška pokuty v čase pandémie Covid-19 v porovnaní so škodou, ktorú sme podľa tvrdení SIŽP spôsobili či mohli spôsobiť. Voči rozhodnutiu o pokute sa v zákonnej lehote odvoláme, keďže s týmto rozhodnutím nemôžeme súhlasiť vo viacerých bodoch,“ konštatuje spoločnosť.

Podľa vedenia mliekarne sa tvrdenia inšpekcie neopierajú o objektívny stav, zistenia sú prezentované tendenčne a výška pokuty absolútne nereflektuje postoj spoločnosti k problému a nápravným opatreniam, ktoré uskutočnila.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate na 1 rok

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X)
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924)
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326)
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933)
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Mohlo by vás zaujímať

Splaškové kaly nenachádzajú využitie len v poľnohospodárstve. Smernica by sa mala rozšíriť

Splaškové kaly nenachádzajú využitie len v poľnohospodárstve. Smernica by sa mala rozšíriť

České vodárenské spoločnosti zdôrazňujú, že existujúca smernica by mala byť rozšírená o všetky možnosti využitia splaškového kalu, ako je napríklad aj výroba druhotných surovín.

V projektoch protipovodňovej ochrany treba narábať hospodárnejšie, tvrdí NKÚ

V projektoch protipovodňovej ochrany treba narábať hospodárnejšie, tvrdí NKÚ

Slovenský vodohospodársky podnik sa však so závermi analýzy NKÚ nestotožňuje. Konštatuje, že použitá metóda nezohľadňuje konkrétne špecifiká jednotlivých stavieb.

Rezistencia na antibiotiká je globálny problém. Ako pomôže čistenie vôd?

Rezistencia na antibiotiká je globálny problém. Ako pomôže čistenie vôd?

Kľúčom môže byť mapovanie degradácie génov rezistentných voči antibiotikám vo vodách.