Rusko plánuje vyzdvihnúť dekády ukladaný rádioaktívny odpad z arktických vôd

Rusko sa zaviazalo, že vyzdvihne rádioaktívny odpad z arktických vôd. Informovala o tom stanica Slobodná Európa (RFE/RL).

Ťažkostí s rádioaktívnym odpadom je viac. Jeden z najväčších problémov však predstavuje sovietska ponorka s jadrovým pohonom K-159.

Tá mala byť v roku 2003 demontovaná, pri nešťastnej nehode sa však potopila, zabila deviatich námorníkov a vypustila tak okolo 800 kilogramov rádioaktívneho paliva na morské dno.

Od incidentu z augusta 2003 „odpočíva“ trup K-159 pri vstupe do Kolského zálivu asi 250 metrov pod vodou. Podľa vedcov zatiaľ palivo na palube nevniklo do okolitých vôd.

Dekrét by mal posunúť veci vpred

RFE/RL však upozorňuje na to, že K-159 nie je ani zďaleka jedinou rádioaktívnou jednotkou na smetisku trosiek, ktoré sovietske námorníctvo po desaťročia ukladalo do Barentsovho a Karského mora.

Odhaduje sa, že po tisícoch kilometrov štvorcových je roztrúsených asi 17-tisíc objektov vrátane 18 jadrových reaktorov a ďalšej jadrovej ponorky K-27, ktorá bola v roku 1982 sovietskym námorníctvom vyradená a uložená východne od súostrovia Nová Zem.

Ruská vláda, ktorá je už rokmi nabádaná Nórskom, Švédskom a ďalšími krajinami, sa snaží zistiť, čo s odpadom robiť. Podľa vládneho nariadenia uverejneného v marci je tento proces konečne vpred.

Vyhláška s názvom „O rehabilitácii ruskej arktickej oblasti od zaplavených a potopených objektov s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnym odpadom“ nariaďuje štátnej spoločnosti pre atómovú energiu Rosatom, aby dohliadala na čistenie najnebezpečnejších predmetov v období rokov 2020 – 2029.

Masy rádioaktívneho odpadu

Rozsah problému a potenciálne riziká pre krehké arktické ekosystémy Barentsovho a Karského mora boli už roky skúmané ruskými aj západnými vedcami.

Správa z roku 1993, ktorú vydala osobitná komisia zriadená prezidentom Borisom Jeľcinom, zdokumentovala tri desaťročia ukladania toxického odpadu, najmä vo vodách neďaleko súostrovia Nová Zem.

Takzvaná Jablokovova komisia pritom už v tom čase zdôrazňovala, že nastala kritická situácia. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu neskôr odhadla, že množstvo sovietskeho odpadu dosiahlo viac ako dvojnásobok celkového množstva, ktoré v rokoch 1946 až 1982 vyhodilo tucet jadrových krajín spolu, vrátane Spojených štátov.

Sovieti dlhú dobu zatĺkali

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu v 50. rokoch 20. storočia zakázala krajinám ukladať vysokorádioaktívne odpady do oceánov.

V dohovore o zákaze ukladania odpadu na morské dno, ktorého členmi boli Sovietsky zväz, Spojené štáty americké a ďalšie jadrové krajiny, súhlasil so zastavením ukladania rádioaktívneho odpadu na nízkej úrovni.

Moskva však roky tvrdila, že neuložila na dno nebezpečný atómový odpad, čo nakoniec vyvrátila a dokumentovala Jablokovova komisia.

Odvtedy Nórsko a ďalšie krajiny viedli po mnohé roky spoločné expedície s ruskými vedcami, aby zmapovali a zmerali najhoršie miesta a navrhli dlhodobé plány na ich vyčistenie alebo minimalizáciu nebezpečenstva.

V prvej fáze sa zamerajú na šesť zariadení

Minimálne šesť potopených predmetov vrátane K-159 vedci považujú za priority prvej fázy. Nórska environmentálna skupina Bellona, ktorá už roky monitoruje environmentálne problémy ruskej Arktídy, odhaduje, že šesť objektov obsahuje viac ako 90 percent všetkých identifikovaných rádioaktívnych odpadov v oblasti Arktídy.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.