Priehrady majú nevyužitý zavlažovací potenciál, ktorý môže výrazne zvýšiť potravinovú produkciu

Priehrady by sa dali efektívnejšie využívať na závlahy

Kvôli poľnohospodárstvu v mnohých častiach sveta dochádza k vyčerpávaniu a znečisťovaniu vodných zdrojov, ako aj k poškodzovaniu krajiny. V tomto odvetví sa navyše produkuje štvrtina globálnych emisií skleníkových plynov.

Dve tretiny ornej pôdy na celom svete sú závislé od zrážok a ich nedostatok sa často kompenzuje využívaním neudržateľných vodných zdrojov, napríklad neobnoviteľnej podzemnej vody, alebo obmedzovaním prirodzených tokov v životnom prostredí.

Podľa nového výskumu vedcov zo Stanfordskej univerzity by priehrady, napriek výhradám environmentalistov, mohli výrazne prispieť k udržateľnému zásobovaniu sveta potravinami. V štúdii vypočítali, koľko vody by bolo potrebné na maximalizáciu zavlažovania plodín bez vyčerpania zásob vody a zásahov do prírody a koľko ľudí by sa týmto spôsobom dalo uživiť.

Zistili, že vo vodných nádržiach by bolo možné uskladniť viac ako 50 % vody potrebnej na zavlažovanie, no zároveň zdôrazňujú, že veľké nádrže sú len čiastočným riešením. V prvom rade odporúčajú zvážiť alternatívy a nestavať nové priehrady, ktoré môžu mať negatívne vplyvy na riečne ekosystémy.

„Je potrebné súrne preskúmať alternatívne riešenia uskladňovania vody, no berúc do úvahy, že mnohé priehrady sú už postavené. Náš výskum objasňuje ich kľúčovú úlohu pre potravinovú bezpečnosť v budúcnosti,“ hovorí hlavný autor štúdie Rafael Schmitt.

Výskumníci analyzovali množstvo sladkej vody v zdrojoch povrchovej a podzemnej vody, ktoré vznikajú a pravidelne sa obnovujú prirodzeným kolobehom vody. Okrem toho sa tiež zamerali na to, koľko vody potrebujú jednotlivé plodiny, či už na pôde živenej dažďovou vodou alebo umelo zavlažovanej.  

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.