INNOGY
INNOGY
INECS

Na Slovensku je vysoký počet nevyužívaných malých vodných elektrární

Práve z tohto dôvodu envirorezort už niekoľko rokov pracuje na koncepcii využitia ich hydroenergetického potenciálu. Do roku 2030 by mal dosiahnuť hodnotu 850 GWh za rok.

Na Slovensku je vysoký počet nevyužívaných malých vodných elektrární

Foto: Pixabay

Malé vodné elektrárne majú taktiež dôležitý hydroenergetický potenciál. Mnohé z nich sú však dlhodobo nevyužívané či nefunkčné. Skúmaniu tohto potenciálu sa venuje envirorezort už niekoľko rokov v dokumente s názvom Koncepcia využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030 (odkaz nájdete na konci článku).

V Programovom vyhlásení vlády SR na obdobie rokov 2006 až 2010 sa vláda zaviazala, že vytvorí podmienky pre vyššie využívanie obnoviteľných zdrojov energie a vyvinie maximálne úsilie pri zvyšovaní podielu týchto zdrojov na výrobe a spotrebe elektriny.

Uznesením č. 732/2008 zároveň schválila Stratégiu energetickej bezpečnosti SR, pričom uložila ministrovi životného prostredia úlohu vypracovať návrh koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov na Slovensku.

Strategickým cieľom je tak zabezpečiť zvýšenie využívania hydroenergetického potenciálu vodných tokov na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov v súlade s cieľmi vytýčenými najmä v Stratégii energetickej bezpečnosti.

Envirorezort mapuje súčasný stav

„Vodná energia je najvyužívanejším obnoviteľným zdrojom energie. Zvyšovanie jej využívania prispieva k diverzifikácii zdrojov, k znižovaniu emisií skleníkových plynov, znižuje závislosť od dovozu fosílnych palív a je v súlade s požiadavkou environmentálnej prijateľnosti a princípmi trvalo udržateľného rozvoja,“ zdôrazňuje envirorezort.

Koncepcia však úzko súvisí aj s Vodným plánom Slovenska, a to najmä s integrovanými Plánmi manažmentu čiastkových povodí.

K spracovaniu konkrétneho návrhu koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov envirorezort pristúpil s cieľom zmapovať súčasný stav využívania hydroenergetického potenciálu vodných tokov na Slovensku.

Podľa dokumentu je ďalším cieľom zistiť potenciálne a environmentálne prípustné možnosti jeho ďalšieho vyžitia a vytvoriť podkladový materiál aj pre ďalší rozvoj.

„Strategickým cieľom koncepcie je naplniť strategické ciele v oblasti výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, stanovené európskou a národnou legislatívou, pri súčasnom zohľadnení environmentálnych aspektov a princípov trvalo udržateľného rozvoja,“ je uvedené v koncepcii.

Ciele do roku 2030

Koncepcia vytyčuje cieľ dosiahnuť výrobu elektrickej energie v malých vodných elektrárňach (MVE) na hodnotu 850 GWh/rok s výhľadom do roku 2030.

MŽP SR však zároveň zdôrazňuje, že 850 GWh/rok do roku 2030 predstavuje ambiciózny indikatívny cieľ, ktorého dosiahnutie je podmienené splnením záväzkov Slovenska, ktoré vyplývajú z cieľov rámcovej smernice o vode a ochrany území Natura 2000.

Koncepcia tiež udáva, že výhľadové ciele pre výrobu elektrickej energie v MVE budú komplexne prehodnotené a spresnené v roku 2015 v rámci aktualizácie koncepcie v súlade s uznesením vlády. Cieľ na rok 2015 predstavoval hodnotu 450 GWh/rok.

Podľa údajov z koncepcie má najvyšší technický hydroenergetický potenciál povodie Váhu a Malého Dunaja (2985 GWh/rok), za ktorým nasleduje povodie Dunaja (2511 GWh/rok).

Malé vodné elektrárne prinášajú benefity

Malé vodné elektrárne sú relatívne jednoduché a technicky nenáročné energetické stavby. Napriek tomu však prinášajú významné environmentálne, ale aj sociálno-ekonomické vplyvy.

Hlavným environmentálnym prínosom MVE je skutočnosť, že výroba elektrickej energie v takýchto elektrárňach zaťažuje životné prostredie neporovnateľne menej ako výroba na báze tradičných fosílnych palív.

Z energetického aj ekonomického hľadiska je zase potrebné zdôrazniť ich pozitívny vplyv na zvyšovanie energetickej bezpečnosti Slovenska, ale aj na zahraničnú obchodnú bilanciu.

Medzi hlavné negatívne vplyvy však môžeme zaradiť fakt, že vodné elektrárne spôsobujú zmenu prietoku vody v rieke, jej kvality, ale aj životných podmienok vodných organizmov, a to hlavne rýb.

Tieto skutočnosti však môžu mať za následok zmeny v prenose sedimentov. Sedimentácia v nádrži zase spôsobuje eróziu v dolnej časti toku.

 
 

Pre prečítanie celého obsahu musíte byť súčasťou nášho predplatného

za 99 € bez DPH získate

  • Predplatné mesačníka Odpadové hospodárstvo (ISSN 1338-595X) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Voda-portal.sk (ISSN 2585-7924) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Odpady-portal.sk (ISSN 1338-1326) na 1 rok
  • Prístup ku všetkým článkom na Energie-portal.sk (ISSN 1338-5933) na 1 rok
chcem sa prihlásiť chcem získať predplatné

Diskusia (0)

Pridajte komentár

Táto funkcia zabraňuje robotom pridávať neadekvátne príspevky. Zadajte prosím overovací kód, ktorý vidíte na obrázku.

Captcha image
Show another codezobraziť iný obrázok

Mohlo by vás zaujímať

Vedci objavili spôsob premeny odpadovej vody na zelenú energiu

Vedci objavili spôsob premeny odpadovej vody na zelenú energiu

Takzvané purpurové baktérie dokážu zachytiť nebezpečný oxid uhličitý a vytvoriť vodíkový plyn, ktorý slúži na produkciu elektrickej energie.

Nový systém čistenia vody by mohol byť založený na plazme

Nový systém čistenia vody by mohol byť založený na plazme

Plazmové generátory nie sú ničím novým, no vedci z Alabamy teraz zostrojili taký, pomocou ktorého by sa dala voda čistiť lacnejšie a efektívnejšie.

V prvom polroku napáchali povodne škody za viac ako 300-tisíc eur

V prvom polroku napáchali povodne škody za viac ako 300-tisíc eur

Vyplýva to zo správy o priebehu a následkoch povodní, ktoré dalo ministerstvo životného prostredia do MPK. Vláda celkovo uvoľnila viac ako milión eur na povodňové zabezpečovacie a záchranné práce.