Kvalita vody v Dunaji je priemerná, každoročne sa však zvyšuje

Dunaj tvorí neoddeliteľnú súčasť Slovenska. Málokto však vie, že má aj svoj vlastný deň. Na Slovensku si ho v júni pripomíname dokonca viackrát.

Napriek tomu, že Medzinárodný deň Dunaja ľudia každoročne oslavujú 29. júna, na Slovensku si ľudia pripomenuli dôležitosť tejto rieky už v prvej polovici mesiaca viacerými podujatiami.

Ministerstvo životného prostredia informovalo, že sa do týchto akcií zapojilo približne štyridsať miest a obcí z povodia Dunaja a Malého Dunaja. Súčasťou bolo aj čistenie okolia tejto významnej rieky.

„Cieľom iniciatívy je motivovať samosprávy a obyvateľov k väčšej angažovanosti v oblasti čistoty rieky Dunaj, jej okolia a obcí a miest v jeho blízkosti,“ uvádza minister životného prostredia László Sólymos.

Meranie ekologického aj chemického stavu

Výskumný ústav vodného hospodárstva sa zaoberá sledovaním kvality vody v Dunaji už niekoľko dekád. Denník Voda-portal.sk informovala o hlavných trendoch meniacej sa kvality Mária Rimarčíková z oddelenia vzťahov s verejnosťou VÚVH.

V prvom rade je dôležité poznamenať, že od roku 2007 sa v súlade s európskou legislatívou (Rámcová smernica o vode) zaviedol nový prístup k hodnoteniu vôd. Ten je založený na posúdení jednotlivých vplyvov, akými sú napríklad organické znečistenie, živiny, hydromorfologické zmeny či toxické látky.

Ekologický stav sa hodnotí prostredníctvom reakcie vodných spoločenstiev na vybrané vplyvy – stresory.

Chemický stav sa zase posudzuje na základe porovnania výsledkov monitorovania s limitnými hodnotami pre vybrané toxické látky.

Kým pre ekologický stav sú vypracované hodnotiace systémy na národnej úrovni, chemický stav je regulovaný prostredníctvom európskej smernice.

Kvalita vody stúpa

„Na základe výsledkov monitorovania (2007-2015) možno konštatovať, že ekologický stav, resp. potenciál Dunaja je na našom úseku priemerný a chemický stav je dobrý. Priemerný ekologický stav bol určený najmä na základe hydrobiologických ukazovateľov (vybraných vodných spoločenstiev), ktoré indikujú celkovú degradáciu toku, teda zmeny v hydrológii a morfológii Dunaja,“ uviedla Rimarčíková.

Podľa nej na základe analýzy trendov v kvalite vody Dunaja, akými sú vybrané klasické ukazovatele, ktoré indikujú napríklad organické znečistenie a znečistenie živinami, môžeme pozorovať, že od roku 1989 má vývoj klesajúcu tendenciu alebo sa vôbec nemení.

Organické znečistenie klesá

Výnimkou je však merná vodivosť, ktorá reprezentuje obsah solí vo vode. V tomto prípade trend vykazuje štatisticky rastúcu hodnotu.

„V minulosti bol Dunaj oveľa znečistenejší organickými látkami a živinami. Výstavbou čistiarní odpadových vôd v Nemecku, v Rakúsku a aj na našom území dochádza k znižovaniu znečistenia,“ dodáva Rimarčíková.

ČOV vo Vrakuni a Petržalke boli po modernizácii opäť uvedené do prevádzky vo februári 2016. Celkovo išlo o investíciu za takmer 29 miliónov eur. Ich hlavným cieľom bolo obmedziť vypúšťanie nutrientov (dusíka a fosforu) práve do dunajských vôd.

Dôraz na spriechodnenie a ČOV

Celkovo patrí Dunaj k nadpriemerne znečisteným riekam Európy. Mnohé inštitúcie poukazujú predovšetkým na organické znečistenie, ktoré je veľkou mierou spôsobené aj umelými hnojivami. Na našom území však táto kontaminácia nie je až taká kritická.

Rimarčíková však zároveň zdôrazňuje, že v slovenskom úseku Dunaja je potrebné zabezpečiť najmä spriechodnenie rieky (pozdĺžnu spojitosť).

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.