Odpad zo žúmp pod rúškom verejného tajomstva končí aj vo vodných tokoch a na poliach, píše prof. Igor Bodík.
Odpadové vody akumulované v žumpách sú na Slovensku produkované asi od 25 % obyvateľstva. Približne jedno až dve percentá neodkanalizovaných obyvateľov má domové čistiarne odpadových vôd, a tie sú takisto neevidované.
To predstavuje zhruba 1,3 milióna obyvateľov a ak uvažujeme, že priemerná spotreba vody na Slovensku je asi 80 litrov na obyvateľa a deň, znamená to okolo 110 000 m3 odpadových vôd denne. To je takmer identické množstvo, ktoré denne čistí najväčšia ČOV v krajine, Ústredná čistiareň odpadových vôd Bratislava.
Problémom je, že toto množstvo odpadovej vody je takmer bez reálnej kontroly, ako sa s ňou ďalej nakladá. Určitá časť z tejto odpadovej vody poctivo prichádza na obecné alebo komunálne ČOV, ale nie všade je to plnohodnotne evidované. Množstvo žumpových vôd možno aj je na prevádzke ČOV zhruba evidované z hľadiska počtu vypustených fekálnych vozidiel denne, ale s kvalitou žumpovej vody je to horšie.
Kým bežná odkanalizovaná odpadová voda má znečistenie v rozsahu 300 - 800 mg chemickej spotreby kyslíka (CHSK) na liter, „fajná“ v trativode zahustená voda už ani nie je vodou, ale polohustým kalom so znečistením aj 3 000 až 5 000 mg CHSK na liter. Pár takýchto fekálov denne by vedelo poriadne rozhádzať aj dobre fungujúcu obecnú čistiareň.
Tu však problém nekončí. To, čo sa nedovezie na čistiareň, pod rúškom „verejného tajomstva“ končí večer, hlavne keď prší, vo vodných tokoch alebo niekde na poliach.
Keď tieto údaje prezentujem študentom v rámci inžinierskeho štúdia, tak mi skoro ani neveria, že to u nás takto funguje a ja sa hanbím, keď mi ukrajinskí študenti prikyvujú, že u nich je to rovnako.
Odpadové vody počas svojho životného cyklu od produkcie, cez čistenie až po vypustenie do recipientu prispievajú aj k tvorbe skleníkových plynov. V roku 2025 odpadové vody z domácnosti vyprodukovali asi 3,2 kt metánu, pričom odpadové vody akumulované v žumpách k tomu prispeli asi 42 %. Napojením obyvateľov na stokové siete by sa výrazne znížila tvorba metánu, ako jedného z kritických skleníkových plynov.
Áno, treba začať pripravovať register, hľadať spôsoby ako ho reálne napĺňať a kontrolovať. V prvom rade asi treba začať výchovou ľudí k ochrane životného prostredia - tá je u nás stále na veľmi nízkej úrovni. My na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave sa to snažíme zlepšiť, ale to nestačí.
prof. Ing. Igor Bodík, PhD.
OEI FCHPT STU Bratislava
predseda výboru Asociácie čistiarenských expertov SR
Pozn.: Článok je názorovým príspevkom. Postoje prezentované v ňom môžu, ale nemusia vyjadrovať názor redakcie Voda-portal.sk.
© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.